11.09.2018, 00:00

Inovácie sa pohli, stále je čo dobiehať

Každá firma, ktorá realizuje inovatívne alebo vývojové projekty, si môže druhýkrát odpočítať od daňového základu výdavky, ktoré na takéto projekty vynaložila. Týmto superodpočtom môže získať až 21-tisíc eur z každých 100-tisíc eur, ktoré investuje do vývojových a inovatívnych projektov

IT, technológie
Zdroj: Dreamstime

Spoločnosť Ayming sa na problematiku odpočtu na výskum a vývoj v Európe špecializuje už viac ako 30 rokov. O situácii na Slovensku hovoríme s Kristínou Šumichrastovou, riaditeľkou tejto poradenskej spoločnosti.

Mohli by ste uviesť aj niekoľko zaujímavých príkladov firiem, ktoré rozbehli vývojové projekty?
Realizuje sa ich niekoľko. Aktuálne spolupracujeme približne so stovkou veľmi zaujímavých inovatívnych firiem. Spomeniem napríklad projekty spoločnosti TROLIGA BUS, ktorá vyvíja autobus na hybridný pohon a akumulátorový autobus. Môžeme ich považovať za unikát nielen v oblasti šetrenia životného prostredia.

Ďalej spoločnosť Tomark sa zaoberá vývojom, konštrukciou a výrobou celokovových dvojmiestnych ultraľahkých športových lietadiel. Unikátne projekty rieši aj Stakotra Manufacturing – ide o spoločnosť, ktorá vyvíja konštrukcie horských dráh. Spoločnosť MTS sa venuje vývoju výrobných technológií a unikátnych výrobných liniek. A napokon spomeniem ešte LKT, ktorá sa svojím know-how zaraďuje medzi popredných európskych výrobcov lesnej kolesovej techniky a v rámci tejto oblasti realizuje aj svoje vývojové projekty.


Aká je situácia na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie aj mimo nej?
Slovensko sa dlhodobo drží v prvej päťdesiatke najinovatívnejších krajín sveta, momentálne sa podľa najnovšieho merania inovatívnosti ekonomík s názvom Global Innovation Index 2018 zaradilo na 36. priečku. V rámci krajín Európskej únie je Slovensko zaradené v kategórii „mierni inovátori“, takže rezervy v inovačnom potenciáli tu určite sú.


Kto je na popredných priečkach?
Už tradične vedú severské štáty, Nemecko, Holandsko a Spojené kráľovstvo. Najinovatívnejšou krajinou v Európe zostáva Švajčiarsko. Mimo Únie sú najinovatívnejšími krajinami USA, Singapur, Hongkong.


V čom sme špičkou v inováciách a kde sú, naopak, naše slabé miesta?

Inovácie na Slovensku sa zameriavajú hlavne na oblasť informačných a komunikačných technológií. Slovensko vyniká napríklad v oblasti kyberbezpečnosti, teda v oblasti bezpečnosti a antivírusového softvéru. Je tiež špičkou v inováciách v bankovníctve. Naopak, zaostávame v biomedicíne a robotike.


Myslíte si, že štát v tejto oblasti urobil všetko pre to, aby sa naše firmy presadili a uspeli v tvrdej konkurencii?
Slovensko zavádza legislatívu superodpočtu veľmi neskoro oproti okolitým štátom, v tomto ohľade teda pre konkurencieschopnosť slovenských podnikov štát neurobil všetko. Sme výrazne pozadu s mierou verejného financovania inovácií v rámci EÚ, a to dlhodobo. Odpočet výdavkov na výskum a vývoj mal byť do legislatívy zavedený už dávno, a to najmä v kontexte znižovania podpory prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov. Musíme však konštatovať, že aktuálny prístup ministerstva financií je veľmi profiremný, a to je pozitívny signál. Pozitívny prístup vidím jednak vo výklade zákonných ustanovení o odpočte na výskum a vývoj, napríklad aj v operatívnom riešení dotazov a otázok firiem ako odpočet správne uplatňovať zo strany ministerstva financií. Toto napríklad vôbec nefunguje v Českej republike.


Takže predsa sme sa pohli z miesta. V čom vidíte ešte medzery?
Myslím si, že môžem už teraz povedať, že slovenský zákonodarca a ministerstvo financií plne chápu dôležitosť tohto nástroja podpory inovácií a snažia sa ho implementovať efektívne. To je dobrá správa pre slovenské firmy. Rovnako je dobrým impulzom aj zavedenie Patent Boxu. Na druhej strane, sú štáty, kde je legislatíva odpočtu na výskum a vývoj viac štruktúrovaná tak, aby zodpovedala národnej inovačnej stratégii. Existuje napríklad špeciálny režim pre startupové firmy, ktoré sú prvé roky existencie často v strate a potrebujú priame financovanie. Tento režim, takzvaný cash-back, umožňuje získať firme daňový kredit v prípade daňovej straty. Ďalej existujú špeciálne režimy pre strategické segmenty daného štátu (väčšinou oblasť high-tech, bio- a nanotechnológie) s vyššou mierou podpory. Takže je čo zlepšovať.

Čo je účelom superodpočtu na výskum a vývoj
Má motivovať slovenské firmy k realizácii inovatívnych a vývojových projektov poskytnutím zaujímavých daňových úľav, konkrétne znížením dane z príjmu právnických osôb. Táto legislatíva existuje už desiatky rokov skoro vo všetkých vyspelých ekonomikách sveta. Štáty si totiž uvedomujú, že inovácie sú predpokladom konkurencieschopnosti lokálnych firiem na globalizovanom trhu. Úspešné a ziskové firmy sú zase predpokladom zdravej a rastúcej ekonomiky každého štátu. Účelom superodpočtu na výskum a vývoj je teda zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských firiem.

Ako je na tom s inováciami Slovensko
Vo vybraných oblastiach dosahuje slovenský výskum a vývoj výsledky na špičkovej svetovej úrovni, ale výška celkových výdavkov na inovácie, výskum a vývoj je na Slovensku dlhodobo pod priemerom krajín Európskej únie. To môže slovenskú ekonomiku v ďalších rokoch poškodiť a ohroziť jej rast. Na porovnanie, priemerný podiel výdavkov na výskum a vývoj predstavoval v roku 2016 v EÚ 2,03 percenta HDP. Nad priemerom EÚ sa umiestnilo osem krajín: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko a Švédsko. Podiel výdavkov na výskum a vývoj bol vyšší ako 3 percentá HDP v Dánsku, Rakúsku a Švédsku. Na Slovensku predstavoval v roku 2016 podiel výdavkov na výskum a vývoj len 1,18 percenta HDP.

Prečo je Slovensko v inováciách tak pozadu
Príčin je niekoľko, ale dlhodobou prekážkou ďalšieho rastu výdavkov do inovácií, výskumu a vývoja na Slovensku je jeho nedostatočné verejné financovanie. Ilustruje t

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.