Jedno z najziskovejších priemyselných odvetví, so silným zastúpením zahraničných investorov. Energetika si so stabilným rastom cien energií a palív zachováva renomé motora, ktorý funguje ako hodinky. Každý rok prináša rast tržieb a v podobe dividend finančné zisky nielen štátu, ktorý má podiel takmer vo všetkých rozhodujúcich energofirmách, ale aj ich zahraničným akcionárom.
Slovensko má dnes na slovenskú energetiku omnoho menší vplyv, než by vláda chcela. V jej rukách, ktoré s výmenami na najvyšších úradníckych postoch menia aj manažmenty energofiriem, je okolo 40 dôležitých postov. Patrí medzi ne vymenovanie časti členov predstavenstiev a dozorných rád SPP, jeho dcérskych spoločností, Slovenských elektrární, Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy i firiem zaoberajúcich sa distribúciou elektriny.
Palivový etnomix
Jedinou firmou, ktorá sa úplne "vymkla" spod kontroly vlády a Fondu národného majetku, je rafinéria Slovnaft. Tá sa v roku 2001 dostala pod kontrolu maďarského kapitálu, čo (viac či menej) úspešne živí agendu nacionalistických politikov, napríklad aj šéfa SNS Jána Slotu. To, že vyše 98 percent Slovnaftu vlastní tretí najväčší energetický koncern v strednej Európe, MOL, vedia všetci. Málokto však vie, že desať percent majetku MOL-u vlastní banka OTP, ktorá ponúka bežné účty, kreditky či hypotéky aj Slovákom. Samotný MOL v ostatných dňoch odolal tlaku na nepriateľské zvýšenie svojho desatinového podielu zo strany rakúskej (aj s arabským kapitálom) skupiny OMV, kto ho však vlastní? Popri OTP aj najväčšia francúzska banka BNP Paribas. Tá sa len nedávno spamätala z americkej hypotekárnej krízy, počas ktorej zatvorila niekoľko fondov.
Za chrbtom MOL-u však najviac cítiť takzvaných zahraničných inštitucionálnych investorov. Práve ich pozadie je všetkým, len nie verejnou informáciou, a práve tie vyvolávajú rôzne špekulácie o amerických či ruských fondoch. Takmer poloviční vlastníci MOL-u a s ním aj veľkého vplyvu v stredoeurópskom regióne ostávajú v pozadí.
Sarkozy, slovenský topmanažér
Aj vďaka svojej príslušnosti k jedným z najsilnejších hráčov na svetovom trhu, ktorými sú nemecký E.ON Ruhrgas, člen skupiny E.ON a francúzsky Gaz de France, sa postavenie Slovenského plynárenského priemyslu na čoraz liberálnejšom plynárenskom trhu v Európe posilnilo. Spoločnosť zvýšila v priebehu posledných rokov svoje príjmy a stabilný je aj rast zisku. Plynárenská korporácia má v Česku dcérsku spoločnosť SPP Bohemia, ktorej spolumajiteľom je s ňou jedna z jej matiek E.ON Ruhrgas a kontrolný balík akcií má SPP s nemeckou spoločnosťou aj v Nafte Gbely.
O materských firmách SPP sa dá povedať jedno: ich vlastnícka štruktúra za Slovnaftom v ničom nezaostáva. E.ON Ruhrgas je dcérskou firmou "veľkého E.ON-u, ktorý majú v rukách nemeckí a zahraniční inštitucionálni investori". Gaz de France má okrem takýchto firiem, fondov a jedincov v rukách najmä vláda. Znamená to, že aj prezident Nicholas Sarkozy má (na rozdiel od iniciatívy harmonizovať dane v EÚ) rozhodné slovo, ktoré sa týka aj nás. Ak sa však naplní plán fúzie Gaz de France s belgicko-francúzskym súkromným koncernom Suez, bude nám toto Sarkozyho slovo znieť tichšie.
Zatiaľ čo investície plynární smerovali v posledných dvoch rokoch najmä do rekonštrukcie prepravnej a distribučnej siete, rozvoja sietí, informačných technológií a výstavby, medzi súčasné výzvy firmy patrí príprava na euromenu a zavedenie novej mernej jednotky kilowatthodina namiesto doterajších kubických metrov.
Miliardové dividendy plynúce každoročne zo Slovenského plynárenského priemyslu boli vždy silnou zbraňou súčasného premiéra Roberta Fica, ktorý o ňom ešte ako opozičný politik pred privatizáciou, počas nej a po nej hovoril ako o "zlatej sliepke, ktorú sme trestuhodne predali a ohrozili sebestačnosť Slovenska". Dnes sa mu zíde aj polovica z celkových 16-miliardových dividend, ktorú môže použiť na zmenšenie diery v hospodárení Sociálnej poisťovne.
Plynárenský koncern, zahŕňajúci dcérske spoločnosti SPP-distribúcia a SPP-preprava, sa musí vyrovnať aj so snahami Európskej únie o vytvorenie jednotného energetického trhu, ktoré môžu mať zásadný dopad na (nielen) jeho podnikanie. A jednou z aktuálnych úloh SPP je aj rokovanie o kontrakte na dodávku zemného plynu s ruskou spoločnosťou Gazprom.
Spoločnosť aktuálne plánuje rozbehnúť projekt na dodávanie tepla z geotermálnych zdrojov v oblasti Košickej kotliny a podporiť chce tiež spotrebu stlačeného zemného plynu, ktorý sa využíva na pohon áut. Aj preto sa SPP chystá prehĺbiť svoju spoluprácu s dodávateľmi sériovo vyrábaných vozidiel s pohonom CNG. Zatiaľ čo v roku 2005 dosiahol export firmy 21,8 miliardy korún, vlani bol pri celkových výnosoch vyšších o viac než deväť miliárd v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižší o dvesto miliónov korún. Pokles spoločnosť zaznamenáva tiež v predaji zemného plynu. Ten sa medziročne znížil z 6,319 na 6,283 miliardy kubických metrov.
Počty v stovkách miliárd
Jednou z firiem, ktorá sa z hľadiska investícií do roku 2013 umiestni na popredných miestach, budú nepochybne Slovenské elektrárne a ich zahraničný akcionár, taliansky Enel. Zatiaľ čo vlani dosiahol celkový objem investícií elektrární 10,6 miliardy korún, v priebehu tohto a nasledujúcich šiestich rokov by sa mala ich výška vyšplhať až na 110 miliárd. Už na jeseň tohto roka by mal podnik začať s dostavbou tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Kto je za firmou, ktorá za elektrárne pred dvoma rokmi zaplatila 840 miliónov eur, z ktorých by sa jej aktuálne malo za nadhodnotenie kúpnej ceny vrátiť dve až šesť miliárd korún? Talianska vláda, fondy, bližšie nešpecifikovaní inštitucionálni investori - a Taliani, rozumej drobní investori.
Slovenské elektrárne napriek obrím investíciám nepredpokladajú, že by sme sa mohli stať vývoznou krajinou elektrickej energie. "Skôr ju bude potrebné dovážať. Ale ak v čase poklesu spotreby domácej sústavy zostane zachovaný optimálny výkon prevádzkovaných tepelných blokov, môžeme vyrobenú elektrinu s kladnou maržou predať do zahraničia, keďže je to aj v záujme životnosti inštalovaných zariadení," tvrdí spoločnosť.
Napriek existujúcej konkurencii na trhu s elektrickou energiou v Európe sú misky trhových váh podľa nášho najväčšieho producenta elektrickej energie čoraz viac na strane dopytu, pretože investície do rozvoja nových výrobných kapacít boli v minulosti tak na Slovensku, ako aj v Európe značne zanedbávané.
Do roku 2013 elektrárne počítajú s výstavbou viacerých malých vodných elektrární a pracujú aj na analýze investičného projektu veľkej prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ.
Na trhu s elektrickou energiou sa chce na Slovensku uplatniť na báze paroplynovej elektrárne s výkonom 800 megawattov aj materská spoločnosť rafinérie Slovnaft, maďarský MOL. Spojencom pri budovaní elektrární v Maďarsku a u nás mu má byť najväčší výrobca a distribútor elektrickej energie v strednej Európe a hviezda pražskej burzy, skupina ČEZ.
Spotreba elektriny slovenských domácností dnes dosahuje asi päť terrawatthodín, čo je jedna šestina elektriny prúdiacej na celé Slovensko. A hoci sme zatiaľ boli v jej produkcii sebestační, vyraďovanie viacerých elektrární z prevádzky bude mať za následok, že sa postupne staneme jej dovozcom. Práve budúci rok bude posledným aj pre druhý blok elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorú sme sa zaviazali odstaviť skôr pri našom vstupe do Európskej únie. Spotreba elektrickej energie pritom bude aj vďaka prudko rastúcej ekonomike stúpať. Jej dovozcom by sme však nemali byť dlho. Podľa posledných prognóz ministerstva hospodárstva by mala produkcia elektriny prevýšiť jej spotrebu v roku 2015. Vláda Roberta Fica už oznámila, že na mieste odstavených blokov by malo vyrásť nové jadro. A záujemcov o realizáciu tohto projektu je už pred necelým rokom od vypísania tendra dosť. Medzi "siedmimi statočnými" nechýba ani E.ON, ČEZ a Enel.
Transpetrol, alebo "Monty a Ignác"
Problémovým sa už dlhší čas javí náš prepravca ropy, spoločnosť Transpetrol s nejasným akcionárskym pozadím svojho holandského spolumajiteľa Yukos Finance. Balík 49 percent Transpetrolu v roku 2002 ruskému Jukosu predaj minister hospodárstva Ľubomír Harach. Jukos pod vedením dnes uväzneného boháča Michaila Chodorkovského však pre vyrubené daňové nedoplatky skrachoval. Jeho vlastník tak mal doplatiť na financovanie liberálnej opozície, čo sa nepáčilo autoritárskej garnitúre prezidenta Vladimira Putina. Majetok Jukosu vrátane Transpetrolu sa neskôr dostal pod kontrolu holandskej dcéry Yukos Finance a bol vydražený. Akcie tak aktuálne vlastní neznáma ruská firma Promnefťstroj, ktorú zasa ovláda (a zasa inkognito) moskovská realitka Monte Valle.
Celkom "v bezpečí" nie je ani štátna majorita v Transpetrole. Príbeh ako z amerického filmu sa začal pred dvanástimi rokmi. Tak dlho trvá spor štátu so skupinou firiem okolo podnikateľa Ignáca Ilčišina z Vranova nad Topľou. Okresný súd vo východoslovenskom meste dal jeho firme ILaS za pravdu v spore s ministerstvom financií a súdna exekútorka chcela exekvovať jeho budovu v Bratislave. Na exekúciu vybrala 34 percent atraktívnych akcií Transpetrolu a súd s tým súhlasil.
V júli 1998, ešte počas exekučného konania, ILaS postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť C.S.I.-CD. V októbri 1998 táto firma na základe komisionárskej zmluvy vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Obchodník na základe exekučného rozhodnutia kúpil tieto zaknihované akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb. Hoci sa exekúcia mala týkať 43-miliónového majetku, nominálna hodnota prevedených akcií už vtedy predstavovala vyše 500 miliónov korún. Osoby, ktoré nadobudli v rámci exekučného konania akcie, teraz uplatňujú svoje práva vo viacerých súdnych konaniach, kde ako žalovaná strana vystupuje spoločnosť Transpetrol, ako aj ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva. Hrozí, že v niektorom z týchto konaní súd rozhodne a firmy sa stanú vlastníkmi akcií Transpetrolu. Slovensku by tak v tomto strategickom podniku zostalo len 17 percent.
Čo prinesie budúcnosť
Problémom budúcnosti je vysoká cena energetických surovín ako ropa, zemný plyn a bezpečnosť ich dodávky. A vrúbkom na tvári energetickej politiky Európskej únie skutočnosť, že jej členské krajiny kryjú takmer polovicu spotreby elektrickej energie dovozom z cudziny.
Jasným odkazom na ďalšie obdobie je preto rast odvetvia, ktorý má pokryť stúpajúci dopyt. Čoraz viac energetických spoločností pritom chce vo svojom energetickom mixe zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie. Akcionármi plánovaných veterných parkov u nás sa stávajú firmy zo západnej časti Európy, ktoré sa snažia rozbehnúť podnikanie so zelenou energiou.
Medzitým už prepojená sieť a trhové pravidlá umožňujú, aby mali na veľkoobchodnom trhu EÚ k energii prístup všetci oprávnení odberatelia. Tí sa sami rozhodujú, kde energiu nakúpia a pri akej cene uzatvoria obchod. Ani tam sa však tento proces nekončí. Od začiatku júla tohto roka majú možnosť slobodného výberu dodávateľa elektrickej energie aj domácnosti.
Väčšina z firiem v odvetví prešla v poslednom období procesom reštrukturalizácie, ktorý ozdravil ich hospodárenie, zefektívnil procesy a klesol aj počet ich zamestnancov. Príznačným pre celý sektor je, že malí hráči v ňom nemajú šancu. Prepojenia našich firiem prostredníctvom svojich akcionárov siahajú až k štátom vlastneným Gaz de France, Electricité de France, svoj nie bezvýznamný balík akcií má v rakúskom OMV aj International Petroleum Investment z Abú Dhabí. Energetika je odvetvím silných hráčov, ktorí navyše v poslednom období čoraz viac podliehajú globalizácii.