Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priniesol zásadné zmeny v právnej úprave odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania. Celá oblasť odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania bola v Zákonníka práce zrušená a je uvedená v zákone o sociálnom poistení pod názvom úrazové poistenie. Zamestnanec, ktorý utrpí pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania, má nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa.

Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom zákonom o sociálnom poistení majú aj iné fyzické osoby, napríklad žiaci strednej školy a študenti vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, dobrovoľní požiarnici pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi, dobrovoľní zdravotníci Slovenského Červeného kríža pri výkone zdravotníckych služieb, banskí záchranári pri záchranných prácach, príslušníci ozbrojených síl pri výkone vojenskej služby, dobrovoľní členovia horskej služby pri záchranných akciách, osoby pomáhajúce na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu pri haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.
Ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrie, nárok na niektoré dávky úrazového poistenia má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa alebo osoba, voči ktorej mal zomretý zamestnanec vyživovaciu povinnosť.

Z úrazového poistenia sa poskytujú nasledujúce úrazové dávky:
a) úrazový príplatok (predtým náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti),
b) úrazová renta (predtým náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti),
c) jednorazové vyrovnanie (nové),
d) pozostalostná úrazová renta (predtým náhrada nákladov na výživu pozostalých),
e) jednorazové odškodnenie (predtým jednorazové odškodnenie manželovi a dieťaťu),
f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné (nové),
g) rekvalifikácia a rekvalifikačné (nové),
h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (to isté ako doteraz),
i) náhrada nákladov spojených s liečením (ako predtým),
j) náhrada nákladov spojených s pohrebom (ako predtým).

Úrazový príplatok
Zamestnanec, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Úrazová renta
Na úrazovú rentu má nárok zamestnanec (ak sa skončí jeho pracovný pomer -- je to poškodený), ktorý má v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu prácu. Pokles pracovnej schopnosti sa vždy nanovo posúdi pri zmene vo vývoji pracovnej schopnosti. Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.
Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, zníži sa výška úrazovej renty o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách, ktoré určí Sociálna poisťovňa.

Jednorazové vyrovnanie
Zamestnanec alebo poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti viac ako 10 %, ale menej ako 40 %.

Pozostalostná úrazová renta
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu má fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť.
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca mesačne vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Výška pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom je limitovaná výškou úrazovej renty, na ktorú mal alebo by bol mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti.

Jednorazové odškodnenie
Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie. U manžela alebo manželky je to najviac v sume 1 000 000 Sk a u dieťaťa polovica jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť sumu 1 000 000 Sk. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac v sume 1 000 000 Sk. Uvedené sumy sa valorizujú.

Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné
Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.
Ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovného procesu u poškodeného, ktorý má v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pokles pracovnej schopnosti, môže mu byť poskytnutá pracovná rehabilitácia.
Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo v inom odbornom zariadení. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa. Patria k nim aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky. Pracovná rehabilitácia sa poskytuje v rozsahu najviac šiestich mesiacov, v odôvodnených prípadoch ešte ďalších šesť mesiacov. Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje poberateľovi starobného dôchodku. Počas pracovnej rehabilitácie sa poškodenému poskytuje rehabilitačné. Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.

Rekvalifikácia a rekvalifikačné
Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti. Zabezpečuje ju Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie v rozsahu najviac šesť mesiacov, výnimočne ešte ďalších šesť mesiacov.
Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. Poškodený má nárok na rekvalifikačné počas absolvovania rekvalifikácie. Podmienky a výška rekvalifikačného sú obdobné ako pri rehabilitačnom.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení.

Náhrada nákladov spojených s liečením
Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára. Výška náhrady nákladov spojených s liečením je najviac v sume 500 000 Sk.

Náhrada nákladov spojených s pohrebom
V prípade, že poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.
Zákon určuje druhy nákladov, ktoré sa uhrádzajú s prostriedkov úrazového poistenia:
-- náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
-- náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
-- cintorínske poplatky,
-- náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
-- náklady na úpravu hrobu. Suma náhrady nákladov je najviac 50 000 Sk.
Do nákladov, na ktoré má nárok osoba, ktorá s poškodeným žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, ako aj jeho nezaopatrené dieťa, patria:
-- výdavky vynaložené na smútočné ošatenie vo výške jednej tretiny, najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa,
-- cestovné výdavky vynaložené na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.
Suma náhrady výdavkov na smútočné ošatenie a cestovné pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti je najviac 50 000 Sk.

Výška úrazových dávok
Výška alebo výpočet totožných úrazových dávok, ktoré sa poskytovali v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania podľa Zákonníka práce a podľa zákona o sociálnom poistení, sú zásadne odlišné. Vzhľadom na náročnosť výpočtu ich neuvádzame. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na úrazové poistenie. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného len sčasti, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa, zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

Poistné na úrazové poistenie
Podľa § 279 zákona o sociálnom poistení platí zamestnávateľ do 31. decembra 2006 poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu jeho zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie sa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Od roku 2007 bude zamestnávateľ platiť poistné na úrazové poistenie podľa úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa.
Zamestnávateľ je povinný na základe vyhlášky č.111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení predkladať pobočke Sociálnej poisťovne záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, resp. do ôsmich dní od doručenia výsledkov vyšetrovania pracovného úrazu alebo hlásenia o zistení choroby z povolania.
Registrácii podliehajú pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená smrť alebo pracovná neschopnosť trvajúca najmenej jeden deň okrem dňa, keď došlo k pracovnému úrazu. Registráciou pracovného úrazu sa rozumejú úkony, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať, ak vznikne úraz (zistenie príčin a všetkých ďalších okolností vzniku pracovného úrazu, spísanie záznamu o pracovnom úraze, vykonanie potrebných opatrení proti opakovaniu podobných pracovných úrazov). O pracovných úrazoch, ktorými nebola spôsobená pracovná neschopnosť alebo bola spôsobená pracovná neschopnosť kratšia ako jeden deň, je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu v knihe úrazov.
Na záver uvádzame, že pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.