Ladislav Veršovský
Pred revolúciou investičný námestník na generálnom riaditeľstve štátnych železníc, dnes generálny riaditeľ stavebnej spoločnosti Reding. Človek, ktorý musí mať pred sebou stále nejaký cieľ. Na ten stavebný mu stačili tri fúriky, pár lopát a tri krompáče.
"Asi by som išiel robiť vrátnika na železnicu, aby som skončil tam, kde som začínal a dokončil tak rodinnú tradíciu. Pradedo, dedo a otec robili totiž celý život na železnici." Tak nejako by možno trávil dôchodok Ladislav Veršovský, ktorý sa z robotníka vypracoval až na generálne riaditeľstvo železníc.
Dnes je generálom vo vlastnej stavebnej spoločnosti Reding, ktorá trvalo zamestnáva 150 ľudí. Jej základy položil v máji 1990. "Zo začiatku to bolo ťažké, na všetko som bol sám. Vo všeobecnosti panovala voči podnikateľom nedôvera. Boli považovaní za špekulantov, ktorí sa snažia rýchlo a hlavne bezprácne zbohatnúť. Nebolo si kde požičať peniaze na naštartovanie podnikania a nakúpenie aspoň základného vybavenia." Vystačiť si musel s párom lopát, troma krompáčmi a fúrikmi. "Už ich nemám a ani mi to neprekáža, som pragmaticky založený človek a nepotrebných vecí sa rýchlo zbavím, alebo ich darujem."
Dosiahnuté výsledky mu pripomínajú stavby po celom Slovensku. Pri pohľade na ne spomína na zážitky a udalosti spojené s ich prípravou a realizáciou, ako aj na ľudí, ktorí sa na tom podieľali. Preto sa netreba čudovať, že to, čo ženie Ladislava Veršovského dopredu, je práve jeho práca. "Som dosť jednostranne orientovaný. Nechodím na kultúrne podujatia, čítam väčšinou len odbornú literatúru, sledujem politické dianie doma a vo svete a rád si zašportujem. Stále musím mať pred sebou nejaký cieľ, ktorý ak dosiahnem, stráca pre mňa význam. No jednoducho "hrozný chlap", ako hovorieva moja manželka," smeje sa. Zvyšok voľného času zas zaberie šport, vnúčatá, literatúra, sledovanie politického diania a vzdelávanie.
Svoj úspech pripisuje štyrom veciam: cieľavedomosti, pracovitosti, pevnej vôli a permanentnému vzdelávaniu. "Cieľavedomosť preto, lebo človek musí niekam ísť, musí mať vždy konkrétny cieľ, ktorý chce dosiahnuť, pracovitosť preto, lebo vytýčený cieľ sa dá dosiahnuť len tvrdou prácou, pevná vôľa preto, aby sa človek nevzdal pri prvom neúspechu, alebo probléme a permanentné vzdelávanie preto, aby nemusel objavovať čo už bolo objavené, aby sa neučil na vlastných chybách, a teda aby sa efektívnejším spôsobom dostal k vytýčenému cieľu."
A ako sa vidí po dvadsiatich rokoch podnikania? "Starostí mám rovnako, možno mám viac zodpovednosti, lebo hospodáriť s vlastnými peniazmi je diametrálne odlišné než so štátnymi. Pokiaľ sa týka vyťaženosti, tak to je asi rovnaké. Som typ človeka, ktorý by sa asi narobil aj na vrátnici, takže vždy si niečo nájdem. To najhlavnejšie je však sloboda v rozhodovaní a nesenie plnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia."