Peter Pašek, managing director spoločnosti Accace v rozhovore pre Hospodárske noviny.
Počet sťažností na daňové kontroly sa zvyšuje. Môžu ju úradníci začať aj bez predchádzajúceho upozornenia daňovníka?
Správca dane môže začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia a to napríklad vtedy, ak o jej vykonanie požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly správca dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly. Musí v nej uviesť deň a dôvod jej začatia, miesto vykonávania, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie, alebo účtovné obdobie.
Ale za normálnych okolností správca dane kontrolu oznamuje. Čo musí oznámenie obsahovať?
Kontrola sa začína dňom určeným v oznámení správcu dane. Takéto oznámenie musí obsahovať okrem iného deň začatia daňovej kontroly a miesto jej výkonu. Ale pozor. Ak z dôvodov na strane daňovníka nemožno daňovú kontrolu začať v stanovený deň, daňovník to musí oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín.
Do akého termínu musí kontrola začať?
Nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Chceli by sme však upozorniť, že ak sa vykonáva na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti, kontrola sa začína v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. V tomto prípade platí takzvaná prekluzívna lehota šesť mesiacov. Teda ak platiteľ dane neumožní vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, nárok na vrátanie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tohto 6-mesačného obdobia. Táto lehota by sa mala dokonca od roku 2016 skrátiť na tri mesiace.
Aký je rozdiel medzi miestnym zisťovaním a daňovou kontrolou?
Miestnym zisťovaním je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na preverenie, či postup zistenia dane u daňovníka bol správny, prípadne či suma úhrady dane bola správna. Daňovou kontrolou správca dane zase zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Veľký rozdiel v tom teda nie je...
Teoreticky v tom naozaj skoro nie je žiaden rozdiel. Prakticky je však rozdiel v tom, že daňová kontrola môže byť spojená aj s vyrubovacím konaním, teda že správca dane môže vyrubiť rozdiel dane, teda rozdiel na dani, ktorý zistil pri daňovej kontrole. Toto sa pri miestnom zisťovaní nerobí. V praxi to funguje tak, že ak počas miestneho zisťovania správca dane niečo zistí, otvorí daňový kontrolu. Ak nezistí nič, tak len spíše zápisnicu a tým to skončí.