Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov prichádza k automatizácií búrz, zrýchľuje sa vysporiadanie obchodov a vďaka rozšíreniu internetu, zvýšeniu konkurencie medzi brokerskými spoločnosťami a znižovaniu poplatkov za vysporiadané obchody nastáva zvýšený záujem investorov o kúpu akcií.

Postupne trhy prichádzali aj s rôznymi alternatívami vo forme derivátov ako sú futures kontrakty, opcie a waranty na rôzne akcie, indexy, komodity či menové páry.

V súčasnosti hlavnou burzou, ktorá spravidla udáva smer aj pre iné svetové burzy je New York Stock Exchange. Ďalšou významnou burzou je American Stock Exchange a mimoburzový trh NASDAQ.

V Ázii je to tokijská a hong-kongská burza,  Európu zastupuje Frankfurtský trh XETRA a London Stock Exchange. V posledných rokoch dochádza k spolupráci jednotlivých búrz, prípadne k ich vzájomnému skupovaniu, za ktorým stoja snahy o ovládnutie trhu nových IPO aukcií, keďže podnik, ktorý hľadá kapitál na burze, skôr uprednostní veľkého hráča ako malú regionálnu burzu.

Práve preto hlavne v niektorých postsocialistických krajinách burzy svoj vplyv strácajú a mali by skôr voliť cestu spolupráce, prípadne sa podieľať na vybudovaní jednej silnej regionálnej burzy.

Aj keď burzy prešli výrazným vývojom, ich hlavným dôvodom prečo budú neustále našou súčasťou je fakt, že reprezentujú miesta kde sa stretáva ponuka a dopyt po peniazoch, jedinci či spoločnosti s nápadmi a inováciami, majú možnosť získania kapitálu formou vydania akcií spoločnosti (tzv. IPO aukcie), na druhej strane sú tu investori, ktorí sa rozhodnú do akcií týchto spoločností investovať v očakávaní či už kapitálových výnosov (rast ceny akcie), alebo výnosov z inkasovaných dividend.