Iným typom falzifikátu sú obrazy, ktoré pôvodne neboli podpísané a falšovateľ podpíše pod ne niekoho iného, kto zapadal do obdobia a štýlu, v ktorom bol obraz vytvorený. Ak prichádza k takýmto prípadom, nepodpísané dielo býva falzifikátorom identifikované známejším a hodnotnejším, či v danom momente vyhľadávanejším autorom. Jediným cieľom takéhoto konania je zisk. Nájdu sa dokonca prípady, keď je už existujúci podpis prerobený na signatúru hľadanejšieho, hodnotnejšieho umelca.
Ceny takýchto obrazov, ak nie je odhalený podvod, stúpnu aj o tisíc percent. Po týchto riadkoch sa môže zdať, že najhodnotnejšia na obraze je signatúra. Pre znalcov a milovníkov umenia nie. Len podpis robí cenu pre špekulantov či snobov, pózerov. Barbarskými činmi sú falzifikáty, v ktorých falšovatelia zasahujú do originálnej umeleckej hodnoty diela.
Doplnky na už existujúcej maľbe alebo novo vytvorené napodobeniny či kópie známych autorov sa na čiernom trhu len tak hemžia. Podľa niektorých zdrojov len v Európe je momentálne v obehu 75 miliónov falošných obrazov. Podaktorí zberatelia až po čase zistia, že celá ich zbierka je falošná. Zistia, že Rembrandt nie je Rembrandt, že Mona Lisa sa na Da Vinciho iba hrá. Že všetky prostriedky, ktoré do svojej zberateľskej vášne vložil, mohol radšej prehrať v kartách.