Nie je problémom to, ak ste sa netrafili. Koniec-koncov, nikto nie je povinný držať si v hlave kurzové tabuľky. Problém je, ak ste si spomenutý interval spoľahlivosti vymedzili veľmi natesno tak, ako to ostatne spraví väčšina ľudí. Správna (pozor, nie presná!) odpoveď na otázku ohľadom kurzu by mohla znieť „niečo medzi 20 až 50 korunami", resp. dokonca „neviem".
Lepšie je pripustiť, že danú informáciu nevieme, ako konať na základe nesprávnej informácie. Ukazuje sa, že ľudia sú vo všeobecnosti „zle kalibrovaní" a odhadujú veľmi nepresne aj veci, o ktorých sú presvedčení, že ich dobre poznajú. Dá sa povedať, že väčšina sa považuje za bystrejších, ako v skutočnosti sú.
Nadmerná sebadôvera má niekoľko charakteristických čŕt. |
Operácie na finančnom trhu sú presne tou aktivitou, ktorej by sa mali venovať len tí, ktorí sa im naozaj rozumejú. Pravidlo, že „menej je niekedy viac", je na finančný trh ako šité. Výskumy o nadmernej sebadôvere a neprimeranej reakcii sú doménou Brada Barbera a Terrance Odeana. Obaja páni pôsobia jednak ako profesori na prestížnej univerzite v kalifornskom Berkeley a jednak ako investiční profesionáli v popredných globálnych investičných bankách.
Investičnou klasikou je Odeanov článok z roku 1998 o škodlivosti častého obchodovania. V ďalšom článku z roku 2001 o vplyve rodových rozdielov na nadmernú sebadôveru a pričasté obchodovanie testovali Barber a Odean tri hypotézy:
(a) či sa dá dokázať, že nadmerná sebadôvera vedie k neprimeranej aktivite na finančnom trhu,
(b) či pričasté obchody znižujú výnos investorov a
(c) či v tomto smere existujú rozdiely medzi mužmi a ženami.
Vladimír Baláž, Sevisbrokers Finance, o. c. p.