Okrem akcií, indexov či košov akciových indexov môžu tvoriť podklad aj meny, úroky či komodity. Opcie sú bankami a správcami preferované z jednoduchého dôvodu - majú výhodu tromfu v rukáve. Za predkupné právo s vopred určenou cenou síce treba zaplatiť prémiu, kúpiť akcie či iné nástroje, na ktoré sa viaže, však netreba. Strata prémie, o ktorú správca príde nevyužitím opcie, je totiž vždy nižšia ako plný depozit znehodnotených a nelikvidných akcií.
Ak sa však trh nečakane zvrtne a hodnota nástrojov zaistených opciami vzrastie, môže ich vytiahnuť zo sejfu a za nízke ceny nakúpiť aktíva, ktorých reálna cena prevyšuje opčnú cenu. Fondy a garantované vklady na Slovensku smerujú peniaze svojich klientov najmä do opcií na akcie či akciové indexy. Výnimky tvoria najmä produkty bánk.
Hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer hovorí, že ako podkladové aktívum síce používajú aj komodity či akciové koše, najčastejšie však využívajú menové kurzy. Prinajmenšom pri zaistených fondoch je však otázka, z čoho sa skladá podkladové aktívum, tou menej dôležitou. „Nejde totiž o to, do čoho fond investuje, ale akým spôsobom sa vypláca výnos klientovi," vysvetľuje Pavol Ďurkovič z poradenskej spoločnosti AWD.
Môže sa totiž stať, že dva zaistené fondy s navlas rovnakým podkladovým aktívom prinesú úplne odlišné výnosy. „Dôležité je preto poznať metódu výpočtu a podmienky vyplatenia výnosu klientovi," objasňuje. Aký pomer volia medzi nástrojmi s fixným výnosom a rizikovými aktívami, banky prezrádzať nechcú. Tento postoj dobre ilustruje vyjadrenie hovorcu Tatra banky Borisa Gandela na túto tému. „Táto informácia má interný charakter, nemôžeme ju bližšie špecifikovať. Ďakujeme za pochopenie."
Pri väčšine zaistených fondov je zodpovedanie tejto otázky ešte o poznanie komplikovanejšie, pretože pri riadení metódou CPPI sa tento pomer zvykne meniť. Dá sa však predpokladať, že v tomto čase správcovia smerujú ich investície skôr do dlhopisov ako do akcií.
Stanislava Luppová
Článok vyšiel v časopise Investor.

