Negatívne dôsledky hospodárskej krízy pocítila väčšina účastníkov trhu takmer všadiaľ na svete, ktorí sa právom pýtajú, prečo práve oni? Nikto nepochybuje, že nadprodukcia takmer všetkého za nereálne ceny, ako dôsledok degradovania troch základných funkcií peňazí, sú výsledkom morálneho hazardu predovšetkým finančníkov na peňažnom trhu, ktorí však mali byť riadení a teda kontrolovaní vrcholovými vládnymi predstaviteľmi, menovými autoritami centrálnych bánk a samozrejme funkcionármi celého radu ďalších nadnárodných inštitúcií, ktorých mzdy a ostatné peňažné a nepeňažné pôžitky boli práve preto tak vysoké, aby ku globálnej hospodárskej kríze takého rozsahu ako sa stretávame práve teraz, nikdy nedošlo. Nie nedarmo sa dnes hovorí o kríze manažmentu vodcovstva, ktoré si uchmatli príliš veľa moci a samozrejme aj množstva peňazí, že prestali rešpektovať zaužívané etické pravidlá. Keď k tomu pripočítame, že poniektorí sa porúčali zo svojich zazobaných funkcií zlatými padákmi, čo určite demoralizovalo predovšetkým tých, čo na svojich bedrách už dôsledky krízy pocítili, nemôžeme sa čudovať, že dnešný svet stojí na pokraji sociálnych nepokojov.
Na Slovensku sa vláda tiež rozhodla zmierňovať dôsledky globálnej hospodárskej krízy dvoma proti krízovými balíčkami, ktoré boli financované z ušetrených peňazí v rozpočtových kapitolách jednotlivých ministerstiev, čo je v každom prípade pre nás ostatných, dobrá správa. Pripravuje sa tretí proti krízový balíček, ktorý sa má tiež prefinancovať z vládnych zdrojov, čo už podľa vyjadrenia pracovníkov ministerstva financií, si bude vyžadovať škrtanie doteraz vždy vyplácaných odmien ministerských úradníkov. Nech to už dopadne akokoľvek a teda okrem týchto peňazí si ďalšie budeme musieť požičať z domácich a zahraničných zdrojov, mali by sme mať na pamäti, že bez uplatnenie princípu rentability, to budú len zbytočne vyhodené peniaze, ktoré bude musieť raz niekto zaplatiť. Pod obsahom tohto pojmu treba rozumieť, že výdaj každého jedného eura by sa mal uskutočniť len za podmienky, že to podporí rast našej ekonomiky a teda konkurencieschopnosti a nie len rast volebných preferencií akýchkoľvek vládnych koaličných strán. A vôbec sa treba zamyslieť aj nad zmenou súčasného volebného systému tak, aby sa budúce vládne koalície nemuseli zostavovať z viac ako dvoch politických strán, čo nielenže podporuje politickú stabilitu v krajine, ale dochádza tým k výraznému znižovaniu nákladov na spravovanie vecí verejných, čo v každom prípade občana poteší, ale pravdepodobne nie súčasné menšie politické strany. Ponovembrový politický systém u nás je poznačený existenciou koaličných vlád s tromi a štyrmi politickými stranami, čo nás za predchádzajúce roky stálo pekný balík verejných financií, na ktorý sa ako vždy poskladali daňoví poplatníci, z ktorých mnohí sú dnes účastníkmi dôsledkom hospodárskej krízy.
Pre nich je úplne nepochopiteľné, ako sa v súčasnosti toľko medializované zmluvy môžu podpisovať bez poznania ich obsahu všetkými členmi vlády a napokon aj celej verejnosti, keďže ide o peniaze daňových poplatníkov, navyše bez možnosti vypovedania a súhlasu ich zverejnenia. Právom sa očakáva, že aj v tejto oblasti dôjde k výrazným právnym zmenám, čo spolu s nájdením úspor vo výdajoch jednotlivých ministerstiev, ktoré sa doteraz väčšinou len zvyšovali, treba pokladať za prínos vypuknutia hospodárskej krízy.
Róbert Hölcz