Treba byť opatrný
Ak si vezmeme do úvahy, že pred rokom bolo možné ukladať peniaze na ročné termínovane účty na Slovensku aj za viac než 3-4 percentá, pričom za ostatných 12 mesiacov sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,7% (HICP), dlhodobé termínované vklady prinášajú sporiteľom pozitívnu reálnu úrokovú sadzbu. Keďže v tomto roku možno očakávať priemernú infláciu HICP blízko 1%, aj porovnanie aktuálneho úročenia dlhodobých termínovaných vkladov s očakávanou infláciou naznačuje stále pozitívne reálne úročenie.
Pri odhade reálnej úrokovej sadzby si treba dať pozor na to, že kým inflácia hovorí o znehodnotení kúpyschopnosti za doterajších 12 mesiacov, aktuálne ponúkané úročenie hovorí o zhodnotení termínovaného vkladu v nasledujúcich 12-tich mesiacoch. Preto je primeranejšie porovnávať aktuálne nominálne úročenie vkladov s očakávanou infláciou na nasledujúci rok.
Nech sa ľahšie dýcha
Pri stanovovaní úročenia vkladových aj úverových produktov je kľúčová aktuálna situácia na medzibankovom trhu, v prípade Slovenska ju pre splatnosti do 12 mesiacov popisuje benchmarková sadzba EURIBOR. Ta závisí od aktuálnych podmienok na medzibankovom trhu (prebytok likvidity, či aktívne refinancovanie sektora zo strany ECB tlačí najmä najkratšie splatnosti úrokov EURIBOR smerom nadol), aktuálnej kľúčovej sadzby ECB a očakávaní jej vývoja v najbližšom období.
Netreba zabúdať, že ECB stanovuje základné parametre svojej menovej politiky (kľúčové 7-dňové a 1-dňové sadzby) najmä v čase recesie v prvom rade s ohľadom na aktuálnu ťažkú situáciu v reálnej ekonomike. Znížením úrokov sa snaží zjednodušiť dýchanie firmám, teda zamestnávateľom. V dobrých časoch je prvoradým cieľom menovej politiky ECB udržanie stabilného vývoja kúpyschopnosti úspor, ktorý je definovaný ako inflácia blízka, no nižšia než 2 %. Vo chvíli, kedy sa eurozóna dočká hospodárskeho oživenia a renesancia domáceho dopytu naznačí aj riziko zrýchlenia inflácie, možno očakávať aj opätovné zvýšenie tak základných sadzieb ECB, medzibankových sadzieb EURIBOR a obratom aj úročenia vkladových produktov. Vzhľadom na aktuálnu situáciu je to však v horizonte najbližších štvrťrokov zatiaľ len hypotetická otázka.
Nemáme z čoho šetriť...
Udržanie úrokov na úrovni, ktorá odrádza od neprimeraného zadlžovania a zároveň vyššou reálnou úrokovou sadzbou, motivuje viac šetriť, než míňať, je však pre menovú politiku témou pre dobré časy, teda obdobie hospodárskeho rozmachu. V súčasnosti sme svedkami recesie (kedy sú ľudia, ktorí bez ohľadu na úroky nemajú z čoho šetriť, lebo prišli o prácu), diskusiu o výške reálneho úročenia terminovaných vkladov si treba odložiť na lepšie časy.
Faktom ostáva, že na rozdiel od susedov v Poľsku či Maďarsku (kde sa inflácia aj teraz pohybuje na o niekoľko percentuálnych bodov vyššej úrovni), sa na Slovensku vďaka prijatiu eura tešíme tak pre firmy (a zamestnávateľov) priaznivejšiemu nastaveniu úrokov, ale zároveň aj výraznému spomaleniu inflácie (teda oproti Poľsku, Maďarsku či Rumunsku výrazne pomalšiemu znehodnocovaniu kúpyschopnosti našich miezd a uspor).
| Vladimír Vaňo hlavný analytik Volksbank Slovensko |