Socialne odvody: Kedy, ako, koľko?

Pre rôzne druhy sociálneho poistenia existujú rôzne minimálne a maximálne vymeriavacie základy. Každý druh sociálneho poistenia má svoju vlastnú výšku sadzby. Výška platby do sociálnej poisťovne sa vypočíta ako percento z daného vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ

Vymeriavacím základom zamestnanca a zamestnávateľa je hrubá mzda zamestnanca.

Vymeriavacím základom SZČO je polovica pomernej časti (podľa počtu mesiacov podnikania v kalendárnom roku) základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania.

Príklad

Ak vznikne povinnosť SZČO platiť sociálne odvody od 1. júla 2010 do 30. júna 2011, budeme brať do úvahy základ dane a počet mesiacov podnikania v roku 2010. Ak by mala SZČO základ dane vo výške 8 000,00 eur a podnikala 10 mesiacov v roku, jej pomerný základ dane bude 800,00 eur (8 000,00 / 10). Jej mesačný vymeriavací základ teda bude 400,00 eur.

Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby je ňou zvolená suma. Pre všetky subjekty platí, že minimálny a maximálny vymeriavací základ sú sumami, ktoré určujú výšku minimálnych a maximálnych odvodov. Ak by napríklad SZČO vyšiel vymeriavací základ nižší ako minimálny, bude platiť odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Toto platí aj o maximálnom vymeriavacom základe. Obdobne sú v platení odvodov „zdola“ a „zhora“ obmedzené aj všetky ostatné subjekty.

Druhy sociálnych poistení, platitelia a nárok na dávky

Medzi sociálne poistenia patrí 6 druhov poistení – nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity.

Povinnosť odvádzať sociálne odvody môžu mať zamestnávatelia, zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, dobrovoľne poistené osoby, štát a sociálna poisťovňa.

Z titulu platenia sociálnych odvodov a plnenia podmienok sociálnej poisťovne vznikajú nároky na sociálne dávky. Podmienky na ne a ich výška je určená zákonom o sociálnom poistení.

Kto aké odvody platí

Zamestnávatelia sú povinní platiť z pracovných pomerov za zamestnancov nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity. Pri dohodách mimo pracovného pomeru sú zamestnávatelia povinní platiť iba úrazové a garančné poistenie.

Zamestnanci v pracovnom pomere sú povinní platiť nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Z dohôd mimo pracovného pomeru im nevzniká povinnosť platiť žiadne sociálne odvody.

SZČO, ktorej vznikla povinnosť platiť sociálne odvody, je povinná platiť nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a rezervný fondy solidarity.

Dobrovoľne poistená osoba si môže vybrať, ktoré odvody si bude platiť. Môžu nimi byť nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, rezervný fond solidarity alebo poistenie v nezamestnanosti.

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy

Minimálny a maximálny vymeriavací základ je minimálna a maximálna suma, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Platia rôzne pravidlá a poistné sadzby pre zamestnávateľov, zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby. Pre každý z týchto subjektov ukladá zákon určitú paletu poistení, spôsob určenia minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.

Minimálne vymeriavacie základy zamestnávateľa a zamestnanca

Minimálny vymeriavací základ pre zamestnávateľov a zamestnancov je minimálna mzda k platná k 1. januáru daného kalendárneho roka.

Minimálna mzda k 1. januáru 2010 je vo výške 307,70 eur. Tento minimálny vymeriavací základ je platný pre celý kalendárny rok 2010.

Minimálne vymeriavacie základy SZČO a dobrovoľne poistených osôb

Pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby je to suma rovnajúca sa 44,2% priemernej mzdy zistená v kalendárnom roku dva roky spätne (pre zistenie minimálneho vymeriavacieho základu v roku 2010 sa použije priemerná mzda v hospodárstve za rok 2008).

Priemerná hrubá mzda v hospodárstve bola v roku 2008 vo výške 723,03 eur. Výška minimálneho vymeriavacieho pre rok 2010 bude 319,58 eur (44,2% z 723,03). Vymeriavacie základy sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor.

Maximálne vymeriavacie základy zamestnávateľa, zamestnanca, SZČO a dobrovoľne poistenej osoby

Postup určenia maximálneho vymeriavacieho základu je pre všetkých uvádzaných platiteľov rovnaký. Jeho výška sa však pri rôznych poisteniach líši.

Pre nemocenské a garančné poistenie je v období od 1. januára do 30. júna výška maximálneho vymeriavacieho základu 1,5-násobok priemernej mesačnej hrubej mzdy v hospodárstve určenej dva roky spätne. Pre obdobie od 1. júla do 31. decembra je to 1,5-násobok priemernej mesačnej hrubej mzdy v hospodárstve určenej jeden rok spätne.

Pre starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity je v období od 1. januára do 30. júna výška maximálneho vymeriavacieho základu 4-násobok priemernej mesačnej hrubej mzdy dva roky spätne. Pre obdobie od 1. júla do 31. decembra je to 1,5-násobok priemernej mesačnej hrubej mzdy v hospodárstve určenej jeden rok spätne.

Pre úrazové poistenie neexistuje maximálny vymeriavací základ. Výška možnej platby je teda neobmedzená.

Nové maximálne vymeriavacie základy teda prakticky vchádzajú do platnosti vždy na rok od 1. júla daného roka do 30. júna nasledujúceho roka.

Maximálne vymeriavacie základy pre obdobie 1. júla 2009 až 30. júna 2010 sú určené výpočtom podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2008. Nasledujúce nové maximálne vymeriavacie základy budú v platnosti od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 a budú vypočítané na základe výšky priemernej hrubej mzdy za rok 2009.

Prehľad sadzieb, minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov

Tabuľky sú rozdelené podľa subjektu, ktorý podlieha odvodom. Uvedené minimálne vymeriavacie základy budú platiť počas celého kalendárneho roka 2010. Maximálne vymeriavacie základy budú platiť do 30. júna 2010. Od 1. júla 2010 budú určené v novej výške.

Zamestnávateľ:

Zamestnanec:

SZČO:

Dobrovoľne poistená osoba: