Pozornosť priťahovalo Maďarsko, kde politici najprv prirovnali stav verejných financií krajiny ku Grécku a spustili lavínu nedôvery finančných trhov. Neskôr dokonca prerušili rokovania s medzinárodnými veriteľmi, keď došlo k vyjednávaniu o detailoch vládneho plánu konsolidácie verejných financií.
Posledné údaje o vývoji maďarských verejných financií len potvrdzujú, že dosiahnutie vládneho cieľa odsúhlaseného tiež veriteľmi z EÚ a MMF na úrovni 3,8 % HDP bude mimoriadne náročné. Rozpočtový schodok v Maďarsku dosiahol za január až júl takmer 115 % celoročného cieľa a rozpočtový výbor maďarského parlamentu predpokladá, že ani v tomto, ani v budúcom roku nebude schodok po 4 % HDP. Ťažké časy predo dvermi potvrdila tento týždeň zhoršená prognóza maďarskej centrálnej banky, podľa ktorej bude tempo hospodárskeho rastu nižšie a inflácia vyššia ako pôvodné očakávania. Táto hra na velikášstvo zo strany Orbánovho Fideszu je pravdepodobne určená domácemu publiku s cieľom potvrdiť dominanciu v národnom parlamente aj v októbrových regionálnych voľbách. Potom však bezpochyby príde aj na reštrikčné opatrenia. Je otázne, kde nájde klesajúci forint svoje dno, ak Orbán potvrdí, že vládny cieľ vo verejných financiách nie je schopný dosiahnuť ani s pomocou mimoriadneho zdanenia finančných inštitúcií.
V podobnej situácii sa ocitli Rumuni, ktorí - podobne ako Maďari - čerpali záchranný úver od EÚ a MMF a teraz majú na stole diktát šetrenia. Už raz sa tento rok ocitli v pasci, keď ústavný súd rozhodol o tom, že plánované znižovanie penzií je protiústavné. Najnovšie rozpočtový výbor rumunského parlamentu neschválil navrhované zvýšenie DPH. Namiesto zvýšenia daní o 5 percentuálnych bodov na 24 % výbor schválil zníženie DPH na základné potraviny na 5%. O navrhovaných zmenách sa bude rozhodovať hneď začiatkom septembra a s krehkou parlamentnou väčšinou a tvrdou socialistickou opozíciou to bude mať vláda v Bukurešti ťažké.
Protipólom je stredoeurópsky gigant Poľsko. Ekonomika Poľska rastie, tempo produkcie i spotreby sa zvyšuje a podľa najnovších vyjadrení centrálnej banky sa udrží nad 3 % aj v blízkej budúcnosti. Centrálna banka v Poľsku potvrdila, že rastúca ekonomika je generátorom inflačných impulzov, ale náhlej zmeny jej rétoriky sa zrejme nedočkáme- plynulosť a predvídateľnosť jej politiky je hlavným cieľom nového guvernéra Mareka Belku. Centrálna banka tiež verbálne vyzýva vládu k spolupráci a zvýšenému úsiliu pri redukcii rozpočtových deficitov. Na redukciu dlhov majú v krajine dokonca ústavný zákon. S klesajúcou mierou nezamestnanosti to v Poľsku i naďalej vyzerá na optimistickú ekonomickú budúcnosť, aj keď v dôsledku rozmarov politikov v susedných krajinách sa ani zlotý toto leto nevyhol razantným výkyvom na obidve strany.
„Hviezdou" na turbulentných menových trhov strednej a východnej Európy sa javí česká koruna, ktorú výrazne podporilo sformovanie pravicovej vlády s podtónom hospodársky zodpovednej politiky. Vďaka tomu, že ani Poľsko a ani Česko sa do menovej únie príliš nehrnú, majú výhodu v tom, že v časoch cyklického poklesu svetovej ekonomiky ich mena oslabí a proexportne orientovaná ekonomika ťaží z cenovej konkurencieschopnosti.
Celkový obraz hospodárstva v našom regióne formuje vývoj nemeckého hospodárstva a dopytu po výrobkoch zo strednej Európy. Napriek rekordným číslam nemeckého hospodárstva za druhý štvrťrok 2010 dôjde v nasledujúcom období k zmierneniu rastovej dynamiky, pričom dôvodom nebude len štatistická báza minulého roka.
V prostredí nízkeho hospodárskeho rastu, rok po najhlbšej recesii za posledných 20 rokov, sa totiž v hospodárstvach rozvíjajúcich sa krajín hľadajú rezervy len za cenu prudkej redukcie výdavkov vo vládnom sektore a na účet drvivej väčšiny obyvateľov. Politicky ťažko priechodné šetrenie preto bude zdrojom napätia na viac rokov a to bez ohľadu na to, aký silný bude tlak veriteľov či Európskej únie. Dočkať sa pokoja a predvídateľnosti na finančných trhoch v tomto prostredí nám preto nebude dopriate ani v prípade že príde ešte druhé, tzv. indiánske leto.
Mario Blaščák člen predstavenstva Oxys Capital |