Necelé dva roky po začiatku zámorskej recesie, a rok o zintenzívnení turbulencií na finančných trhoch, ktoré prispeli k jej prehĺbeniu, je možno zaujímavé pozrieť sa na vývoj niekoľkých štatistík, ktoré ilustrujú tvrdé fakty, na ktoré narážajú niektoré z týchto „dobroprajných želaní."
Dopyt po amerických štátnych dlhopisoch nevyschol
O nenaštrbenom globálnom záujme o americké štátne dlhopisy ako dlhodobé investície svedčí aj to, že aj po emisii 963 mld. USD nových cenných papierov (financujúcich splatné emisie a zvýšenie deficitu) v prvom polroku, Washington v treťom štvrťroku predal obligácie za ďalších 422 mld. USD. Pritom účasť v jeho aukciách nesvedčí o vysychajúcom apetíte, práve naopak. Pomer medzi celkovým a akceptovaným dopytom v septembrovej aukcii 30-ročných Treasuries (v celkovom objeme 12 mld. USD) sa vyšplhal na najvyššiu úroveň od predvečera recesie (novembra 2007). Celkový dopyt investorov prevýšil ponúkaný objem 2,92-násobne.
Podľa štatistiky amerického ministerstva financií pritom z tohtoročných emisií nových Treasuries smerovalo 43,1% do rúk zahraničných investorov. V rovnakom období pred rokom sa neamerickí investori nakúpili len 27,1% z nových emisií amerických štátnych dlhopisov.
Zahraniční investori opäť prúdia do zámoria
V priebehu tohto roka sa navzdory všetkej neprajnej rétorike citeľne oživil čistý prílev zahraničného kapitálu tak do amerických štátnych dlhopisov, ako aj na akciový trh. V júni dokonca čistý zahraničný dopyt po Treasuries dosiahol rekordných 100,5 mld. USD. Celkový záujem o investície na Wall Street sa z minimálnych úrovní na prelome rokov zvýšil v júli na najvyššiu úroveň od konca roku 2007. Smerovanie kapitálu možno považovať za hlasovanie „nohami" o dôvere v budúce vyhliadky (nevyhnutný predpoklad návratnosti zvereného kapitálu).
Prameň: TIC Report
Čína neprestala kupovať americké štátne dlhopisy
Len v tomto roku sa objem čínskeho portfólia amerických štátnych dlhopisov zvýšil o 10% (73,1 mld. USD). Za ostatných 12 mesiacov do júla, teda prakticky počas tých najturbulentnejších udalostí na amerických finančných trhoch aj v reálnej ekonomike, sa čínske portfólio amerických Treasuries zvýšilo o takmer 50% (265,4 mld. USD). Táto skutočnosť nepotrebuje komentár a je dobre nezabúdať na ňu, keď čínsky politici (nie však ekonómovia, ani bankári) znova zarinčia politickými deklaráciami voči Washingtonu.
Prameň: US Treasury
Hoci dolár oslabuje, čínsky jüan ďalej neposilňuje
V závetrí tohtoročných správ o oslabovaní kurzu amerického dolára je dianie na devízovom trhu v Pekingu. Z definície fungovania výmenných kurzov vyplýva, že oslabenie jednej z referenčných mien je zrkadlovým obrazom posilnenia druhej, voči ktorej sa jej kurz porovnáva. Aj preto v tomto roku oslabenie dolára korešpondovalo so ziskami 9 z 10 hlavných mien rozvinutých ekonomík. Kurz čínskeho jüanu sa však tento rok voči doláru neposilnil ani o piaď. Keďže sa aj v tomto roku Čína teší prebytku obchodnej bilancie s USA, aj stabilný kurz jüanu pomáha vysvetliť nehasnúci apetít od exportu závislej Číny po nákupe dolárových štátnych dlhopisov.
Pritom v marci začínajúce oslabenie kurzu amerického dolára voči hlavným svetovým menám sa v prípade ostatných ázijských mien prejavil spoločným apreciačným smerovaním, hoci v mnohých prípadoch išlo najmä o vymazávanie strát z prelomu rokov. Možno si však pripomenúť, že aj pre nie nezvyčajné praktiky intervencií na devízových trhoch (spravidla proti export znevýhodňujúcemu posilňovaniu domácich mien) figurujú ázijské krajiny na najvyšších priečkach rebríčka najväčších devízových rezerv. Tento rok sa intervencie proti posilňovaniu (zrkadlovému obrazu oslabujúceho dolára) daria najúčinnejšie v Číne (aj vďaka najmenej flexibilnému kurzovému režimu).
Posilnenie ázijských mien voči USD od začiatku marca 2009:
Juhokórejský won (KRW) | +31,4% |
Indonézska rupia (IDR) | +24,3% |
Singapurský dolár (SGD) | +9,6% |
Taiwanský dolár (TWD) | +8,6% |
Indická rupia (INR) | +8,3% |
Thajský baht (THB) | +7,9% |
Malajský ringgit (MYR) | +7,7% |
Filipínske peso (PHP) | +3,7% |
Čínsky jüan (CNY) | 0,26% |
Hongkonský dolár (HKD) | 0,09% |
Prameň: Bloomberg
Pozícia dolára ako rezervnej meny sa posilnila
Podľa Medzinárodného menového fondu bol podiel dolára na devízových rezervách centrálnych bánk sveta v júni 2008 približne 62,8-percentný. Do konca roku sa zvýšil na 64%. Zodpovedá to už skôr prezentovaným vyhláseniam poradcu centrálnej banky Číny, že aj vlaňajšie letné turbulencie (a sprievodné posilnenie dolára) pripomenuli, že dolár ako najdôležitejšia rezervná mena v bezprostrednom horizonte nemá konkurenciu. V čase oživenia depreciačného tlaku na kurz dolára voči euru uprostred tohto roka pokračoval v realistickom pohľade na americkú menu ďalší z lídrov, ktorého len ťažko možno podozrievať zo sentimentu voči USA. Ruský minister Alexej Kurdin pre svetové agentúry uviedol, že „je príliš skoro na diskusie o alternatíve" voči americkému doláru, ktorého „fundamenty sú stále v dobrej kondícii." Japonský minister Kaoru Yosano uprostred júna doplnil, že dôvera Japonska v americké štátne dlhopisy a dolár je „absolútne neotrasiteľná." „Dôverujeme v status amerického dolára ako rezervnej meny," uviedol pre svetové agentúry Yosano.
Aj prezentovaný vývoj čínskych nákupov amerických štátnych dlhopisov pripomína, že dopyt po nich je súčasťou trans-pacifickej symbiózy, pri ktorej sa napríklad východoázijské krajiny tešia z prebytku v obchodnej bilancii s USA (exportujú tam viac, než odtiaľ dovážajú). Kurzové zloženie prebytkov zahraničného obchodu obratom determinuje aj dostupné investičné možnosti. Devízové rezervy pritom nie sú sejfom plným hotovosti, ale portfóliom, z ktorého jeho majiteľ očakáva aj pasívny príjem. To obmedzuje rezervnú úlohu zlata, no najmä, zvýhodňuje likvidnejšie trhy, na ktorých možno aj väčšie objemy cenných papierov nie len nakúpiť, ale aj predať bez toho, aby to vyvolalo cenové tsunami dotknutých cenných papierov. Z tohto pohľadu je v súčasnosti sekundárny trh s americkými Treasuries stále bez konkurencie.
Je povážlivé, ako mlčky sa pri teoretizovaní o potrebe oslabenia dolára ako dominantnej rezervnej a obchodnej meny obchádza druhá najdôležitejšia rezervná mena sveta, euro. Pritom je to už desaťročie existujúca a fungujúca alternatíva voči doláru.
Slabý dolár si Amerika môže len želať
Ešte v úvode roku 2008 sa v zámorí v diskusii o vplyve oslabujúceho dolára objavili otázniky nad tým, či kurzovo zdražené importy neprilejú olej do ohňa vtedy zrýchlenej inflácie. Ako sa neskôr ukázalo, aj rekordne oslabený dolár prispel v úvode roku 2008 prostredníctvom zlepšenia čistého exportu k tomu, že hoci podľa ostatných ukazovateľov (napríklad priemyselnej aktivity, či zamestnanosti) bolo zámorie už od konca roku 2007 v recesii, zlepšenie čistého exportu štatisticky pomohlo udržať reálny rast HDP v kladných číslach. Hoci sa aj vďaka recesiou oslabenému domácemu dopytu americký zahraničný obchod tento rok teší najnižším deficitom od konca roku 1999, na prahu novej konjunktúry zrejme proti kurzovému znevýhodneniu importov a zvýhodneniu vývozov v zámorí zrejme nemajú dôvod namietať. Navyše, v období, kedy sa na radare hospodárskych rizík objavila potenciálna hrozba deflácie, možno zdraženie cien importov tiež skôr uvítať.
Američania sa preto na sklonku recesie nemajú dôvod sťažovať na slabý dolár. Na rozdiel od ich exportných partnerov (najmä ak nedokážu na rozdiel od Číny účinne intervenovať proti posilňovaniu svojich mien). Navyše, ako sa ukazuje, oslabenie dolára z ostatných mesiacov záujem o americké investície neodplašilo, skôr naopak. Objavujú sa aj názory, podľa ktorých prispieva k záujmu o zámorské cenné papiere aj slabý dolár. Ak by sa mal tento predpoklad považovať za jeden zo skutočných argumentov, ktoré zvažujú zahraniční investori, tak to zrejme len v tom prípade, že zároveň považujú oslabenie dolára skôr za netrvácny výkyv, než začiatok dramatického dolárového Armageddonu.
Vladimír Vaňo hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s. |