Sociálne štáty sa musia stať minulosťou (komentár)

Je to už zhruba 5 rokov od udalostí v roku 2008, kedy svet vydesil krach investičnej banky Lehman Brothers. V tom čase vyvrcholila v poradí posledná bublina rozvinutých ekonomík USA a Európy, ktorá postihla najmä oblasť nehnuteľností. A tým začala významná ekonomická recesia, niekedy označovaná ako najväčšia kríza od 30-tych rokov minulého storočia.

Táto kríza priniesla celý rad zaujímavých zistení a odhalení, ktoré si do tej doby ľudia neuvedomovali alebo ich dokonca popierali. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.

Ako prvú by sme mohli spomenúť klasickú myšlienku, ktorá sa objavuje počas každej bubliny a ktorá znie "tentoraz je to inak". Nikdy v minulosti nezodpovedala realite a aj tentoraz sa ukázala jej neplatnosť. Napriek tomu sa pravidelne objavuje počas všetkých bublín a mánií, ktorými si rôzne ekonomické časti sveta v priebehu vekov prechádzajú. Dalo by sa dokonca zjednodušene konštatovať, že akonáhle sa začne toto heslo objavovať v médiách a v diskusiách medzi ľuďmi, je na čase dať ruky preč a "opustiť loď". Je to totiž takmer istý indikátor blízkeho konca takejto bubliny.

V roku 2008 to boli práve nehnuteľnosti hnané lacným financovaním prostredníctvom bankovej i nebankových pôžičiek ako developerskému sektoru tak aj kupujúcim vo forme hypoték. Ako sa ukázalo, Európa na tom nakoniec bola oveľa horšie než USA. V Španielsku sa v dobe bubliny postavilo niekoľkokrát viac domov, ako je trh dodnes schopný absorbovať. Navyše je Európsky trh s hypotékami zviazaný oveľa zložitejšími pravidlami a tak má Európa pretrvávajúce problémy s nadbytkom domov, ktoré sú stále príliš drahé. Rovnako tak ako s veľkým množstvom hypoték, ktoré nie sú schopní ľudia splatiť. Zatiaľ čo v USA došlo k razantnému poklesu cien nehnuteľností, v Európe to tak plošne nebolo a úverová a realitná bublina na objeme teda neubrala.

Ekonomický pokles posledných rokov tiež ukázal na reálnu situáciu so štátnymi dlhmi vo všetkých vyspelých krajinách. Najviac sa prejavila realita v Európe, kde jednotlivé krajiny vďaka projektu nazvanom Európska únia a jednotná mena EUR pôvodne proklamovala oveľa kvalitnejší život svojim občanom a to všetko pri zachovaní ohromných sociálnych výhod. Oboje sa ukázalo ako fikcia, ktorá je krátkozrako financovaná dlhom a dlhodobo neudržateľná.

Je úplne nepopierateľné, že súčasný systém sociálnych štátov v Európe a ponúkaných sociálnych výhod vo forme rôznych dávok ale aj obyčajných dôchodkov, je pre vyspelé krajiny Európy aj pre USA neudržateľný. Je len otázka času, kedy ho bude potrebné zmeniť a v podstate zastaviť.

V Spojených štátoch sa už súčasní dôchodcovia zrazili s realitou, tým že ich úspory im nepostačujú na financovanie dôchodkového veku. A to sa bude týkať aj najbližších dvoch generácií, ktoré sa ešte len do dôchodku chystajú. Už dnes sa mnohí z nich svojej práce pevne držia aj po dosiahnutí dôchodkového veku, alebo si dokonca hľadajú prácu novú.

Takéto správanie má za následok zvyšujúcu sa nezamestnanosť mladých ľudí. Voľných pracovných miest po roku 2008 prudko ubudlo a keďže starší zamestnanci chcú v práci zostať dlhšie a neodchádzať do dôchodku, nemôžu ich miesto zaplniť mladí. Firmy si navyše viac hľadia svojich už skúsených zamestnancov, ktorí nemusia prechádzať novými školeniami a poznajú svoje pracovné povinnosti, čo šetrí nemalé peniaze.

Ďalším dôsledkom je v USA znižovanie miezd. Dôchodcovia hľadajúci prácu a starší zamestnanci, ktorí si chcú svoju prácu udržať, sú ochotní znížiť svoje nároky na mzdu. To je v danej situácii skutočným prínosom pre zvýšenie efektivity amerických firiem. Je to tiež aj jeden z dôvodov, prečo sa teraz v roku 2013, stáva americký priemyselný sektor opäť konkurencieschopným. Rad firiem už opäť buduje továrne v USA a presúva výrobu z Ázie späť.

V Európe pociťujú túto situáciu zatiaľ len južné štáty Európy, ktoré boli prudkým predkrízovým rastom a následnou recesiou zasiahnuté zatiaľ najviac. Štedré sociálne systémy v týchto krajinách zatiaľ však stále neboli podrobené revízii a umenšeniu. A v centrálnych krajinách Európy sa o týchto záležitostiach zatiaľ ani nezačalo hovoriť!

Nie je však žiadnym počudovaním, akú veľkú mieru ignorancia dokážu ľudia v časoch boomu vyvinúť. Čo svet svetom stojí, ľudia vždy len očakávajú, že všetko bude stále lepšie a lepšie. A keď sa dnes zdá, že by to tak snáď nemalo byť, chmatne rýchlo po jednoduchých postupoch na popretie situácie: od metódy "keď sa tvárime, že problém neexistuje, on časom snáď zmizne "až k postoju" stačí o probléme veľa hovoriť a tým sa vyrieši". Úplne pritom zabúdajú, že žiadny rozvoj sa neuberá nikdy iba dopredu, ale že vždy potrebuje aj obdobie oddychu a korekciou všetkých extrémov. A tak je dobre, že takáto obdobia prichádzajú.