Miliardári na starom kontinente oslovili zatiaľ len voličov v Taliansku v podobe Silvia Berlusconiho.
Americká tradícia je však iná. Za voľbou Johna F. Kennedyho stál bohatý rodinný klan, v súčasnosti je príkladom miliardára v politike uznávaný starosta New Yorku Michael Bloomberg. Inak sa ale boháči na postoch prezidentov, predsedov vlád a vplyvných ministrov objavujú skôr v krajinách, ako je Čile, Libanon a najnovšie aj v Číne.
 |
||
|
Silvio Berlusconi (Taliansko, premiér) - 7,8 mld USD, pôvod majetku: mediálna skupina Mediaset. Trojnásobného talianskeho premiéra sprevádzali kontroverzie od začiatku politickej dráhy. Podľa zlých jazykov dokonca vstúpil v roku 1994 do politiky len z dvoch dôvodov: aby zachránil svoje firmy pred bankrotom a aby sa vyhol väzeniu. Berlusconi čelil postupne mnohým žalobám kvôli podozreniu z napojenia na mafiu, z účtovných podvodov, daňových únikov či korupcie. Kritici mu vyčítali konflikt záujmov kvôli podnikaniu v oblasti médií. Sám o sebe hovoril ako o najlepšom talianskom premiérovi za posledných 150 rokov, taliansku ekonomiku z dlhovej krízy ale Berlusconi nevyliečil.
|
||
|
Bidzina Ivanišvili (Gruzínsko, premiér) - 6,5 mld USD, pôvod majetku: skupina Rossijskij Kredit (financie, nehnuteľnosti, maloobchod), akcie Lukoil, Gazprom. Jedným zo symbolov "postsovietskeho" prístupu k politike je Gruzínec Bidzina Ivanišvili. Miliardy zarobené počas ruského divokého kapitalizmu investoval do politickej kariéry, v roku 2012 so stranou Gruzínsky sen vyhral voľby a stal sa premiérom. Medzi politikou a biznisom deliacu čiaru Ivanišvili nerobí - čelil napríklad obvineniu z nepriehľadného financovanie strany. Majetok využíva aj k plneniu politických sľubov. Z vlastného vrecka financoval stavbu stoviek škôl, kostolov či nemocníc, založil tiež rozvojové fondy pre gruzínske poľnohospodárstvo či inovácie.  |
||
|
Michail Prochorov (Rusko, neúspešný kandidát na prezidenta, predseda strany Občianska platforma) - 18 mld USD, pôvod majetku: ťažobné spoločnosti Norilsk Nickel a Poljus Zoloto. Podľa ruských politológov je oligarcha Michail Prochorov vychádzajúcou hviezdou ruskej politiky. Vstúpil do nej v roku 2011 a zároveň sa vzdal funkcií vo všetkých svojich firmách. V prezidentských voľbách v roku 2012 sa postavil Vladimirovi Putinovi, hoci bol kritikmi označovaný za jeho faktického spojenca. Nakoniec Prochorov získal vyše osem percent hlasov. Na konci roku 2012 založil novú stranu s názvom Občianska platforma, s ktorou chce zmeniť politický systém v Rusku, geografické usporiadanie krajiny alebo vzťah štátu s pravoslávnou cirkvou.
|
||
|
Michael Bloomberg (USA, starosta mesta New York) - 27 mld USD, pôvod majetku: ekonomická spravodajská agentúra Bloomberg. Jeden z najbohatších Američanov, ktorý zbohatol na dodávaní ekonomického spravodajstva médiám aj bankám a investorom, preniesol svoje skúsenosti z biznisu aj do verejnej správy. Riadenie mesta založil na starostlivom sledovaní a vyhodnocovaní štatistík a výsledkov mestského manažmentu. Tomu ale zároveň dáva veľkú autonómiu pri rozhodovaní. Na radnici zriadil obrovský "open office" v štýle spoločných kancelárií obchodníkov na Wall Street. Mestské financie vyviedol z šesťmiliardového deficitu do trojmiliardového prebytku. Nevyhol sa pri tom ale zvyšovaniu daní.
|
||
 |
||
|
Henry Ross Perot (USA, neúspešný kandidát na prezidenta) - 3,5 mld USD, pôvod majetku: IT spoločnosti Electronic Data Systems a Perot Systems. Dôkazom toho, že ani miliardy na účtoch nemusia biznismenovi zabezpečiť úspešnú politickú kariéru, je americký podnikateľ a politík Ross Perot. Ten zarobil cez tri miliardy dolárov na založení a následnom predaji dvoch úspešných firiem: Electronic Data Systems a Perot Systems. Ani peniaze mu ale nepomohli v naplnení jeho politických ambícií. Obe kandidatúry na amerického prezidenta - v rokoch 1992 a 1996, počas ktorých za kampaň ako nezávislý kandidát minul desiatky miliónov dolárov, skončili neúspešne. |
||
