Akciové trhy v US včera zaznamenali mierny pokles po silnom stredajšom raste spôsobenom zasadnutím FOMC, na ktorom neprišlo k stiahnutiu stimulov. Index SP500 včera síce poklesol o 0,18%, stále ide ale len o pokles z nových historických maxím. Zaujímavý bol včera rast akcií Apple o 1,64%, ktoré dostali podporu vo veľmi dobrom prijatí nového operačného systému iOS 7 pre mobilné zariadenia. Zaujal tiež lepší výsledok filadelfského prieskumu výroby ako aj silná zložka očakávaní, ktorá dosiahla 10-ročné maximum.

Vráťme sa ale ešte k zasadnutiu FOMC. Na ňom prekvapivo Fed neprišiel k zníženiu mesačného objemu nákupov dlhopisov z trhu, teda k taperingu. Svoje rozhodnutie Fed odôvodnil tým, že výbor pre operácie na voľnom trhu sa rozhodol počkať na ďalšie dôkazy o pokračovaní obnovy pred zmenou tempa nákupov. Aj keď Fed doslovne nikdy nepovedal, že nákupy budú zastavené v septembri (hovorilo sa o konci tohto roka), trh tapering už očakával. Reakciou bol preto silný rast akcií a výrazné oslabenie zelenej bankovky.

Okrem toho, že Fed chce vidieť viac dôkazov obnovy, môže byť dôvodom absencie utiahnutia kohútikov aj blížiace sa rokovania o rozpočte a dlhovom strope US, ktoré sú opäť príležitosťou na to, aby demokrati povedali, ako veľmi nemajú radi GOP a republikáni zas to, ako veľmi im vadia Obamovi ľudia.

Postupne sa novým konsenzom na to, kedy by mohol prísť tapering, stáva december. Samotné zvyšovanie úrokových sadzieb je ale oveľa vzdialenejšie. Včera totiž Bernanke viac krát zopakoval, že zvýšenie úrokových sadzieb pravdepodobne príde až po tom, čo miera nezamestnanosti poklesne pod 6,5%. To znamená, že sadzby môžu byť nízke aj ešte počas prvého polroka 2015.

Cieľom je samozrejme naštartovať ekonomiku, no dáta ukazujú na to, že v prvom rade podporila politika lacných peňazí hlavne rast cien aktív. Od začiatku roku 2009 vzrástlo HDP US ekonomiky o 2 bil. USD na 16,6 bil. USD, no trhová kapitalizácia spoločností v indexe SP500 vzrástla z 8,1 bil. Na 15,8 bil. USD., teda takmer dvojnásobne. Tým, že likvidity na finančných trhoch ostáva dosť, môže pokračovať aj rast aktív.

Pomocnú ruku rastu by mohla podať aj eurozóna. Po prekvapivom rozhodnutí FOMC sa očakáva, že ECB by mohla už v priebehu najbližšieho polroka prísť s novou dlhodobou refinančnou operáciou s cieľom začať skupovať z trhu sekuritizované úvery malým a stredným podnikom, aby naštartovala poskytovanie úverov pre SME hlavne v periférii.

Naozaj je ale potrebné poskytovať nové úvery? Nie je náhodou dlh tým, čo svet dostalo do krízy? Predtým, než prejdeme k hádzaniu všetkého dlhu do toho istého zlého koša, by som rád upozornil na včerajší výborný článok autorky Gilliany Tettovej pre Financial Times s názvom „Explózia dlhu na Západe je reálnym dôvodom strečkovania Fedu pri QE.“ V články sa autorka odvoláva na odhad Lorda Turnera, podľa ktorého len približne 15% úverov poskytnutých v UK ide na investičné projekty, zvyšok podporuje existujúce korporátne aktíva, nehnuteľnosti alebo nezabezpečené osobné financie určené na vyhladenie cyklu životnej spotreby. Je ťažké ohodnotiť správnosť tohto odhadu, no je pravda, že len malá časť poskytnutých úverov naozaj smeruje na investočné projekty a teda zvýšenie produktivity. Väčšina úverov je poskytnutá v realitnom sektore, no ich prínos k rastu inovácii je nulový.

Ak sa bude ECB zaoberať práve cieľom zvýšenia objemu úverov pre malé a stredné podniky, ide určite o dobrý krok. Ak ale teraz Fed na pozadí rastu úverového trhu vytvára len novú bublinu na realitnom trhu, tak sme sa asi z kolapsu Lehman Brothers, ako dôsledku boomu na úverovom trhu, nepoučili vôbec. A tí, čo za z minulosti nepoučili, sú odsúdení ju zopakovať.