Veritelia Grécka možno budú ochotní riskovať plánovaný a riadený bankrot krajiny, ktorý pomôže vyriešiť jej dlhovú krízu, myslí si generálny riaditeľ Inštitútu pre medzinárodné financie (Institute of International Finance, IIF) Charles Dallara.
Ako uviedol v rozhovore pre agentúru Bloomberg, môže sa stať, že ratingové agentúry budú považovať niektoré kroky pri riešení dlhovej krízy v Grécku za čiastočný bankrot. Prechodné obdobie čiastočného bankrotu, aké zaznamenali štáty aj v minulosti, podľa neho nie je tým najhorším, čo sa v tomto prípade môže stať.
Proti prúdu
Dallarov názor je v ostrom kontraste s postojmi Európskej centrálnej banky (ECB), Európskej únie (EÚ) i samotného Grécka, ktoré odmietajú diskusie o bankrote. Dallara sa počas minulého týždňa v Paríži stretol s predstaviteľmi približne 20 bánk a poisťovní a rokovali o návrhoch týkajúcich sa reinvestície peňazí zo splatného gréckeho dlhu do nových dlhopisov krajiny. Jedným z návrhov bol aj plán francúzskych bánk, podľa ktorého by sa malo 70 % z prostriedkov z dlhopisov gréckej vlády splatných do polovice roka 2014 vložiť do nových 30-ročných gréckych cenných papierov, ktoré by boli zabezpečené kolaterálom s ratingom AAA.
Ratingové agentúry sa však vyjadrili, že podobné predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov budú považovať za platobnú neschopnosť. To vystrašilo európskych politikov aj ECB. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že existuje "množstvo argumentov v prospech alternatív" k návrhu francúzskych bánk. Predstavitelia únie aj ECB trvajú na tom, že zapojenie súkromného sektora do záchrany Grécka musí mať takú podobu, ktorá by neviedla k bankrotu krajiny. Prinajmenšom v krátkodobom horizonte sa predovšetkým z dôvodu obáv zo šírenia nákazy snažia vyhnúť tomu, aby malo Grécko status krajiny, ktorá je v platobnej neschopnosti.
"Trváme na našom cieli a pokračujeme v spolupráci so súkromným sektorom a partnermi v Euroskupine na vypracovaní schémy zapojenia súkromného sektora, ktorá by bola významnou súčasťou druhého programu pre Grécko, pričom by neviedla k čiastočnej platobnej neschopnosti," uviedol v stredu (6. 7.) hovorca Európskej komisie (EK) Amadeu Altafaj.
Udržať grécke banky nad vodou
Prezident ECB Jean-Claude Trichet vo štvrtok (7. 7.) po zasadnutí Rady guvernérov ECB odmietol účasť súkromného sektora, ktorá by spôsobila, že sa Grécko dostane do platobnej neschopnosti. Varoval, že ECB nebude akceptovať ako kolaterál dlhopisy krajiny eurozóny, ktorá sa dostane do čiastočnej platobnej neschopnosti. Ak by ECB prestala akceptovať grécke vládne dlhopisy ako zábezpeku, grécke banky by skrachovali a hrozilo by rozšírenie dlhovej krízy do ďalších krajín eurozóny. Trichet už predtým vyhlásil, že ECB nemá v úmysle reinvestovať prostriedky z dlhu Atén vo svojom portfóliu, ktorý bude splatný v najbližších rokoch, do gréckych dlhopisov.
Podľa Tricheta by sa krajiny eurozóny, ktoré bojujú s dlhovou krízou, nemali snažiť o zapojenie súkromných investorov do riešenia svojich problémov. Zdôraznil, že vlády týchto krajín musia namiesto toho znížiť výdavky a zvýšiť konkurencieschopnosť svojich ekonomík, aby čo najskôr zlepšili svoju úverovú dôveryhodnosť.
Investori však predpokladajú, že ECB bude naďalej podporovať grécke banky, bez ohľadu na rating dlhopisov, ktoré poskytujú ako kolaterál. "ECB môže kričať, môže mať námietky, ale musí ďalej pumpovať likviditu, alebo grécky bankový sektor padne a nákaza sa rozšíri," myslí si generálny riaditeľ Jefferies International David Owen.
Každý inak
Bankári, ktorí sa zúčastňujú na rozhovoroch o pomoci Grécku, uviedli, že každé riešenie musí najprv získať podporu európskych inštitúcií, než sa začne realizovať. Prezident BNP Paribas Michel Pebereau vyhlásil, že sa snažia nájsť riešenia, ktoré by neviedli k tomu, aby Grécko dostalo úverovú známku znamenajúcu platobnú neschopnosť.
Pebereau upozornil na to, že prípad Grécka je iný ako Portugalska a Írska. Aj Dallara si myslí, že trhy časom uznajú, že Grécko musí riešiť odlišné problémy ako Írsko a Portugalsko, ktoré tiež museli požiadať EÚ a MMF o finančnú pomoc.
Podľa Dallaru je nutné doplniť program dobrovoľnej účasti bánk, poisťovní a ďalších majiteľov dlhopisov o ďalšie riešenia, ktoré by pomohli znížiť verejný dlh Grécka. Spomenul napríklad program spätného výkupu dlhopisov. V súčasnosti predstavuje verejný dlh Grécka asi 150 % HDP. Upozornil na to, že nejde len o pomoc Grécku alebo eurozóne. Rozšírenie dlhovej krízy môže podľa neho ohroziť oživenie globálnej ekonomiky.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.