Kľúčovou udalosťou, ktorá udá tempo obchodovania do konca roku, bude rozhodnutie FEDu o výške a spôsobe kvantitatívneho uvoľňovania. Ceny rizikových aktív zaznamenali v posledných týždnoch masívny nárast a tretieho novembra sa ukáže, nakoľko trhy odhadli zámery FEDu správne.
To, že ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu dôjde, je jasné. Neznámou však ostáva jeho výška a doba trvania. Konsenzus trhu sa prikláňa k sume 500 miliárd a šiestim mesiacom. Niektoré renomované banky predikujú sumy až vo výške 1000 ci 2000 miliárd (!) dolárov s tým, že nákupy dlhopisov budú trvať dovtedy, kým neuvidíme lepšie makroekonomické dáta.
Ak bude oznámená suma prevyšovať 1000 miliárd, trhy by mali naďalej pokracovať v rastoch. Sumu 500 miliárd by trhy mohli vnímať ako sklamanie a malo by dôjst ku krátkodobým výpredajom a vyberaniu ziskov. Tento prípadný výpredaj dá možnost všetkým investorom, ktorý „zaspali“ októbrový rast situáciu prehodnotiť a zúcastniť sa tanca, do ktorého FED kvantitatívnym uvoľňovaním vyzýva. Znova zopakujem, že tohto koncoročného tanca sa dobrovoľne nezúčastnia len tí najväčší masochisti.
Ďaľšou povinnou jazdou bol summit lídrov Európskej únie v Bruseli. Od májovej krízy eura sú pre každého dlhodobého investora povinným čítaním pripravované zmeny vo fiškálnom spravovaní európskej monetárnej únie. Je síce značne nudné a nárocné sledovať nekonečný kolobeh vyjednávaní, ale treba si uvedomit, že fiškálna kríza krajín PIGS ešte neskončila. Eurozóna im kúpila cas a tieto krajiny musia nutne ozdraviť svoje financie. Pripravované legislatívne zmeny spoluurčia reakciu trhu a dopad prípadného defaultu týchto krajín na hospodársky rast v Európe.
Lídri sa v Bruseli dohodli na vytvorení permanentného záchranného mechanizmu pre problémové krajiny, pričom podrobnosti budú prerokované na dalšom summite v decembri. Zatiaľ boli dohodnuté len hlavné body budúcej podoby eurovalu. Krajiny budú oveľa prísnejšie monitorované a budú zavedené nové rozpočtové pravidlá pre členov EMÚ. Výrazne stúpnu aj sankcie za porušovanie rozpočtovej disciplíny, čo má krajiny odradiť od spoliehania sa na záchranu ostatnými členmi. Pri prípadnej záchrane o svoje investície z časti prídu aj investori a banky. Tí sa budú podielať na stratách v rámci inštitútu riadeného bankrotu.
Lídri tak jasne vyslali investorom signál, že zadlženým krajinám bude dovolené zbankrotovať. Grécka nelimitovaná pomoc bola najmä snahou zabrániť rozpadu eura. Grékom sa tak otvorila cesta k bankrotu, pretože je vysoko nepravdepodobné, že v roku 2013 ked dôjde k vypršaniu súčasného mechanizmu, bude schopné splatiť všetky svoje záväzky. Na tlak Berlína budú navrhované zmeny zakomponované aj do Lisabonskej zmluvy, pravdepodobne skrz dodatok, aby nemusela byt znova ratifikovaná jednotlivými členskými krajinami.
Že na trhoch pravidelne úraduje aj náhoda, ukazuje prípad náhleho úmrtia exprezidenta Argentíny Nestora Kirchnera. Na jeho smrť reagovala argentínska burza až 9% nárastom. Trhy špekulujú, že k moci by sa mohla v budúcoročných prezidentských voľbách dostať proreformná opozícia. Dnes po celom desatročí pádu akciových trhov vo vyspelých ekonomikách už vôbec nie je „in“ stratégia pasívneho držania akcií tzv. buy and hold. Investori sú si istí, že im nič neujde a že je kopec času na nastúpenie, ak sa veci zmenia a vlak sa prípadne rozbehne.
Je však zarážajúce, ako významne sa zmenší absolútna hodnota majetku investorov, ak zmeškajú len jeden najlepší den na burze v roku resp. v celom desaťročí. Tento efekt, samozrejme, spôsobuje zložené úročenie a výsledok je preto dost neintuitívny. Z dlhodobého pohľadu má teda aj taká triviálnosť ako jeden zmeškaný den výrazné dôsledky.
Juraj Podrackýanalytik J&T Banky |