Nákupnej nálade ale pomohlo aj zasadanie FEDu, ktoré sa uskutočnilo v strede týždňa. FED naplnil očakávania a ponechal svoju základnú úrokovú sadzbu nezmenenú na úrovni 0-0,25%. Zároveň opäť zopakoval frázu o „ predĺženom období výnimočne nízkych sadzieb", ktorou už presne rok trhom signalizuje svoj zámer sadzby nezvyšovať.
Vynechanie tejto frázy bude prvým krokom k začatiu normalizácie monetárnej politiky v USA. Tak FED ako aj ECB sa so zvyšovaním sadzieb neponáhľajú a chcú pristúpiť k normalizácii monetárnej politiky, až keď bude úplne jasné, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo návratu ekonomík do recesie.
Tento postoj pozitívne vplýva na rast cien rizikových aktív na finančných trhoch, čo zasa napomáha stabilizácii ekonomík. Luxus času im okrem iného dopriava aj súčasná nízka hladina inflácie tak v USA ako aj Eurozóne.
Pred pár dňami zverejnené inflačné čísla za február zaznamenali pokles oproti januárovým hodnotám a ich absolútna výška sa nachádza v „zóne komfortu" centrálnych bánk. Nie je rozumnou stratégiou ísť proti FEDu, ale investori by sa nemali nechať vlákať do falošného pocitu bezpečia, že sadzby ostanú ešte dlhú dobu nezmenené.
Ekonomika USA totižto vykazuje jasné známky oživenia a stále pokračuje divergencia medzi vývojom na akciových a dlhopisových trhoch. V najbližších mesiacoch by malo dôjsť k rastu novovytvorených pracovných miest (prvý krát od roku 2007 sa dosiahne nárast dvakrát po sebe) a miera nezamestnanosti by tak mala poklesnúť.
Znamenalo by to, že výška miery nezamestnanosti kulminovala v októbri minulého roku na úrovni 10,1% a v máji to bude už šesť mesiacov od bodu kulminácie. Historicky je práve obdobie šiestich mesiacov priemerom po ktorom FED pristupuje k zvyšovaniu sadzieb ( v roku 2004 to bolo až 12 mesiacov) a predpokladám, že v lete sa pozornosť trhov presunie na blížiace sa zvyšovanie sadzieb.
Týmto úvahám nasvedčuje aj rozširujúci sa spread medzi výškou rastu nominálneho HDP a výškou základných sadzieb. Ten sa v nasledujúcom pol roku priblíži k historickým maximám a luxus času, ktorý má FED k dispozícii zmizne.
Najdôležitejšia správa tento týždeň však prišla z Berlína. Zdá sa, že Nemecko spolu s Holandskom a Fínskom náhle zmenili svoj postoj k prípadnej záchrane Grécka z čisto európskej záležitosti na riešenie, do ktorého bude zapojený aj Medzinárodný menový fond.
Za touto zmenou postoja je požiadavka Grékov na nižšie ako trhové úrokové sadzby, ktoré by mal niesť ich prípadný reštrukturalizovaný dlh. Je to výrazné vnesenie prvku neistoty do situácie, ktorá vyzerala byť už úplne uzavretá. Gréci navyše únii dali „ultimátum" a požadujú, aby sa Európa dohodla na jasnom a finálnom riešení na summite, ktorý sa bude konať budúci týždeň.
Na tieto správy zareagovali dlhopisy gréckej vlády okamžitým výpredajom a oprávnene. Účasť MMF určite zamieša karty. Síce prinesie nižšie úrokové sadzby (aktuálna výška úrokov pre pomoc MMF je 1,25% v špeciálnych právach čerpania), ale sprísni podmienky pomoci, čo vyvolá trenice na gréckej domácej scéne.
Na európskej scéne bude rezonovať rozdelenie na tábor, ktorý chcel čisto európsku pomoc reprezentovaný Francúzskom a tábor pod vedením Nemecka, ktorý vpustil do záležitostí EMU „cudzí element".
Investori by situáciu nemali vôbec podceňovať, pretože zvolené riešenie bude mať vplyv na kurz eura. Ako aj vývoj na akciových trhoch. Práve pri akciách vzhľadom na ich nedávne rasty by sme mohli byť svedkami krátkodobej korekcie z neistoty. Euro po týchto správach oslabilo, lebo investori ich interpretovali ako opätovnú neschopnosť dohodnúť sa, a to aj vďaka neexistujúcim nástrojom v rámci EMU na riešenie takýchto problémov.
Z dlhodobého hľadiska ale je možné za týmto postojom Nemecka vidieť snahu o bránení integrity eura. Cynici (či realisti?) za tým vidia blížiace sa voľby a hlbokú nevoľu nemeckého obyvateľstva proti poskytnutiu pomoci Grékom. Práve bezbrehá solidárnosť a zabetónovávanie štátov porušujúcich Maastrichtské kritéria by mohli v prípade fiškálnych kríz štátov EMU vyvolať tlak na rozpad monetárnej únie.
Trojicu kurzotvorných udalostí týždňa uzatvára zasadanie OPECu, ktorý napriek nedávnym rastom cien ropy ponechal oficiálnu výšku kvóty na ťažbu nezmenenú na úrovni 24,84 milióna barelov za deň. Na túto správu ropa reagovala rastom, skutočná ťažba kartelu je však značne vyššia. OPEC sa už pár mesiacov kvóty nedrží a s rastúcimi cenami bude nedodržiavanie ďalej stúpať.
Zdroj: J&T Bank, Bloomberg
Juraj Podracký analytik J&T Banky |