Napriek tomu, že sa zlato obchoduje za posledných pár dní v úzkom pásme 905-925 dolárov, stále ostáva v opatrnom rastúcom trende. Tento žltý kov je podporený rastúcimi obavami o infláciu po „úspechu“ kvantitatívneho uvoľňovania. Na trhu momentálne nie je veľa impulzov, ktoré by dokázali cenu zlata výraznejšie ovplyvniť a preto si uveďme zaujímavý príklad z histórie trhu so zlatom.
Na konci minulého storočia sa centrálne banky rozhodli, že zlato nie je ideálna investícia a nastal čas sa ho zbaviť. Jeho držba je totižto nákladná a neprináša žiadne úroky. Centrálne banky tak preto začali zlato na trhu predávať po vzore britskej Bank of England, ktorá 7. mája 1999 predala veľkú časť svojich zlatých rezerv. Za ne nakúpila výnosnejšie aktíva v podobe dlhopisov.
(Centrálne banky sa však neobmedzili iba na predaje zlata, ale začali ho „leasovať“ alebo požičiavať komerčným bankám, ktoré ho predávali a tak získavali dodatočný výnos. To je však iná kapitola a pravdepodobne súvisí so súčasným enormným nárastom záujmu o call opcie na zlate. Prudký rast ceny zlata by jeho nekrytých predajcov dokázal položiť. A keďže monetárna politika krajín G7 zaváňa silnou infláciou, prudký rast zlata sa môže udiať rýchlejšie ako by sme mohli očakávať. A práve voči tomuto riziku sa musia komerčné banky chrániť.)
Centrálne banky vypredávajú rezervy zlata
Nálada proti zlatu, ktorú vytvorila BoE sa preniesla aj na európske centrálne banky, ktoré začali svoje zlato vypredávať. Medzi ne patrili najmä Francúzsko, Holandsko, Španielsko a Portugalsko. V tom čase však bola cena zlata približne 280 dolárov, čo je menej ako tretina jeho dnešnej ceny. Európske banky nakoniec predali asi 3,800 ton zlata, za čo získali 53 mld. USD. Pokiaľ by tieto peniaze investovali do dlhopisov, tak by zarobili 12 mld. USD. Avšak, keďže teraz je cena zlata oveľa vyššie, tak podľa FT sa strata centrálnych bánk pohybuje na úrovni 40 mld. USD. Najväčším tratcom sa stala Švajčiarska centrálna banka, ktorá predala 1550 ton zlata a stratila tak asi 19 mld. USD. Nasledovala ju Bank od England so stratou 14 mld. USD.
Centrálne banky sa obhajujú príliš veľkou časťou zlata na svojich portfóliách, ktorá v Európe dosahuje až 60%, pričom svetový priemer je iba 10,5%. Rovnako banky nevnímajú dobre ani volatilitu tohto drahého kovu. Avšak to, či cena za túto diverzifikáciu nebola privysoká, komentovať nechcú...
V každom prípade sa však centrálne banky s najväčšou pravdepodobnosťou poučili a predaje zlata, resp. ich požičiavanie v súčasnom inflačnom svete ustane. Teda, aspoň tých centrálnych bánk, ktoré vidia za horizont pár rokov...
Ronald Ižip, CI KOMODITY