V Nemecku zaznamenali v marci najvyšší medziročný nárast registrácií nových automobilov od boomu predaja vozidiel vo východnej časti krajiny po znovuzjednotení Nemecka. Šrotovné dostalo medziročne do kladných čísel aj nové registrácie automobilov vo Francúzsku z februárového prepadu o 13,1 % a v Taliansku dokonca z prepadu o 24,5 %. Kladné čísla sú v kontraste s dvojcifernými prepadmi v krajinách, kde v marci podobné opatrenia ešte neboli zavedené do praxe (viď. graf). Z ďalších väčších ekonomík šrotovné už prijalo aj Španielsko a o jeho zavedení uvažujú aj vlády Veľkej Británie a Spojených Štátov. Slovensko vynieslo šrotovné v marcových štatistikách registrácie nových áut na druhé miesto spomedzi európskych krajín, naplno sa však efekt šrotovného prejaví u nás a aj v ďalších krajinách až v nasledujúcich mesiacoch, kedy si zaregistruje svoje nové vozidlá väčšina „šrotovateľov“, ktorí síce svoje auto už zošrotovali, ale na výrobu, prípadne dovezenie auta ešte len čakajú.
To že sa dnes autá predávajú je síce pekné, ale kto ich bude kupovať, keď sa programy šrotovného v jednotlivých krajinách skončia? Pravdepodobne to bude v porovnaní s bežnými predajmi len zlomok ľudí, keďže veľká časť dopytu po nových automobiloch už bude uspokojená. Veď kto by sa nepoponáhľal s plánovanou kúpou nového auta o niekoľko mesiacov (prípadne rokov), keď mu na to prispeje štát (to, že sa tak deje, dokumentuje aj enormný záujem na Slovensku). Automobilky nebudú mať pre koho vyrábať, keďže podstatná časť potenciálnych kupcov už vďaka šrotovnému auto mať bude, a súčasný umelo udržiavaný dopyt tak len prehĺbi prepad výroby automobilov v budúcnosti. Keďže šrotovné odčerpá aj významnú časť budúceho dopytu, prepad predaja bude ešte horší a šokovitejší, ako by tomu bolo bez šrotovného, a automobilky a subdodávatelia po celom svete sa tak dostanú do ešte väčších problémov, čo vyústi do ďalšieho prepúšťania.
Absurdne vyzerajú pri súčasnom útlme spotreby z dôvodu obáv z budúceho vývoja a rastúcej nezamestnanosti údaje z nemeckej ekonomiky. Pri medziročnom poklese maloobchodného predaja v krajine o 5,3 % za mesiac február (údaje za marec ešte nie sú k dispozícii), medziročne vzrástol predaj automobilov v rovnakom mesiaci o 21,5 %. Zjednodušene to znamená, že nemecké obyvateľstvo síce spotrebovalo oproti predošlému februáru v maloobchodoch o dvadsatinu menej, ale kúpilo si o pätinu áut viac, a to dokonca v období recesie.
Podporovať štátnymi peniazmi dopyt po jednom druhu tovaru nepovažujem za veľmi šťastné riešenie. Pokiaľ už chcú krajiny podporovať fiškálnymi stimulmi spotrebu, mali by ich orientovať viac všeobecne, aby dali spotrebiteľom voľnú ruku, kde tie prostriedky minúť (napr. prostredníctvom infraštruktúrnych projektov, zníženia daní...), inak vytvárajú ďalšiu bublinu, ako v tomto prípade v automobilovom priemysle, ktorá po ukončení štátnej podpory spľasne podobne ako bublina na americkom trhu s bývaním.
Pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje, nemusíme sa však tohto scenára obávať minimálne do konca roka, dokedy sa predĺžil príspevok u momentálne najväčšieho svetového šrotovateľa Nemecka. Ďalšie krajiny ho pravdepodobne budú po vyčerpaní prostriedkov z úspešného prvého (prípadne aj druhého a tretieho) kola nasledovať v navyšovaní šrotovacieho rozpočtu a listina krajín so šrotovným sa do konca roka ešte určite rozšíri. Jedinou šancou automobilového priemyslu a všetkých subdodávateľov na relatívne normálny chod po ukončení šrotovacích dotácií je oživenie ekonomiky a tým pádom aj prirodzeného dopytu po nových automobiloch ešte pred ich ukončením, čo však z dnešnej perspektívy nevyzerá veľmi reálne.