Zdá sa vám to veľa? "Výroba" bitcoinov je oveľa náročnejšie. Prečítajte si, čo všetko ešte možno o bankovkách neviete.
V čase platobných kariet, elektronického bankovníctva a bitcoinov by sa mohlo zdať, že bankovky sú pre realizáciu platieb zastaraným riešením. Napriek tomu sú stále populárne. Aké majú výhody a nevýhody? A čo mýty s nimi spojené, je niečo z nich pravda?
1. Sú bankovky zastarané a prestanú existovať?
Keď sa v osemdesiatych rokoch ekonomický novinár Murray Teigh Bloom pýtal v centrálnych bankách a tlačiarňach na budúcnosť bankoviek, dostával odpovede že okolo roku 2000 budú nahradené kartami a prestanú existovať.
V roku 2017 sú bankovky ešte ďaleko od svojho vyhynutia. Stále populárne, a aj napriek obľúbenosti elektronických transakcií počet bankoviek v obehu neklesá vo väčšine krajín.
Ak bankovky raz zmiznú, pravdepodobne to tak bude najskôr v Dánsku alebo Švédsku, kde majú najviac namierené k bezhotovostnému styku.
2. Umožňujú korupciu, úniky na daniach a pomáhajú šedej ekonomike?
Bankovky bývajú často označované ako prostriedok, ktorý uľahčuje daňové úniky vo forme prevoze hotovosti do daňových rajov. Anonymita, likvidita, obtiažna sledovanosť transakcií a relatívne veľká hodnota v pomere k hmotnosti alebo objemu bankoviek, ich robí ideálnym prostriedkom ako pre korupciu, tak pre úschovu v zahraničných bankách.
Šedej ekonomike sa darí aj vďaka bankovkám a to je jeden z dôvodov, prečo niektoré vlády zavádzajú limity na transakcie v hotovosti, ktoré sa veľmi líšia v závislosti od konkrétnej krajiny.
Napriek tomu je možné, že sa efekt bankoviek na podieli šedej ekonomiky preceňuje. India v minuloročnej menovej reforme (kedy cez noc bankovky prestali platiť a museli byť vložené na účet) očakávala, že k veľkej časti peňazí sa nebudú ľudia priznávať, pretože ich získali nelegálnym spôsobom. Počas niekoľkých mesiacov sa však občania k 97 percentám bankoviek prihlásili.
3. Sú používané hlavne zločincami?
V posledných rokoch bolo publikovaných niekoľko štúdií, ktoré upozorňujú, že bankovky, predovšetkým tej najvyššej nominálnej hodnoty, umožňujú anonymný transport bankoviek, a to potom slúži teroristom k financovaniu ich organizácií a tiež aj k realizácii konkrétnych útokov.
Nedávne rozhodnutie Európskej centrálnej banky nevydať v rámci druhej série bankoviek najväčšiu nominálnu hodnotu 500 euro, bolo tiež motivované faktom, že je to jedna z bankoviek s najvyššou hodnotou celosvetovo a že môže byť zneužívaná zločincami. Naproti tomu švajčiarska centrálna banka sa však rozhodla tisícfrankovú bankovku ponechať aj v novej sérii, a tá sa tak stala jednou z najvyšších nominálnych hodnôt na svete.
Tým, ako sa ilegálne transakcie presúvajú na internet, posielanie bankoviek v obálke sa stáva trochu staromódnym spôsobom. Navyše bankovkám aj medzi zločincami zdatne konkuruje bitcoin a ďalšie elektronické kryptomeny. Napriek tomu sa diskusia o tom, či zrušiť, alebo nezrušiť najvyššie nominálne hodnoty bankoviek vedie v odborných kruhoch neustále bez výsledku.
Domnievam sa, že možnosť zneužitia bankoviek s vysokou nominálnou hodnotou sa preceňuje, aj napriek tomu, že ich výhody (offline transakcie) v podobe primitívnych transakcií sú evidentné. To, čo sa dá povedať o bankovkách, totiž platí taktiež o diamantoch a drahých kovoch. Predstava, že sa likvidáciou bankoviek s vysokou nominálnou hodnotou nejako významne zredukuje zločin a terorizmus, sa mi zdá veľmi naivné.
4. Sú špinavé?
Pojem "špinavé peniaze" je spojený väčšinou s peniazmi zločineckého pôvodu, ktoré sú "vyprané" tak, aby sa zamaskoval ich skutočný pôvod.
Peniaze však môžu byť špinavé aj doslovne. Aj napriek tomu, že papier bankoviek je chránený špeciálnou vrstvou, ktorá ich impregnuje a chráni proti znečisteniu, je jasné že tak ako u akéhokoľvek objektu vystaveného mnohým dotykom za deň (kľučky, tlačidlá výťahu atď.), sa budú počas niekoľkých rokov znečisťovať.
Európania subjektívne hodnotia bankovky ako najšpinavšiu vec denného použitia. Mnoho štúdií skutočne ukazuje, že bankovky, vrátane tých, ktoré sú relatívne krátku dobu v obehu, obsahujú najrôznejšie baktérie a vírusy. Publikované štúdie ukazujú veľké rozdiely medzi štátmi v Európe.
A aká je realita v porovnaní s ostatnými objektmi? V mnohých zoznamoch bankovky skutočne figurujú v top desiatke špinavých objektov dennej potreby, ale v skutočnosti medzi tie najšpinavšie veci, ktorých sa každý deň dotýkame, patria hubky na riad, madlá nákupných vozíkov a mobilné telefóny. Existujú rôzne spôsoby, ako "špinavosť" merať: absolútnym počtom baktérií, vírusov a plesní alebo podľa toho, aké druhy sú na predmete prítomné.
5. Obsahujú drogy?
Bankovky sú v mnohých krajinách okrem vírusov a baktérií kontaminované aj drogami (ich množstvo, ktoré sa nájde na bankovkách, sa pohybuje v rádoch mikrogramov až miligramu). Ako je to možné? Ponúkajú sa dve vysvetlenia. Pri niektorých drogách, ktoré sa užívajú "šňupaním", napríklad kokaín, sú bankovky kontaminované priamym kontaktom. Ďalej bankovky prichádzajú do kontaktu s drogami v rámci realizácie drogových transakcií, ktoré sú platené v hotovosti.
Množstvo bankoviek, ktoré sú kontaminované, je veľké (vyše deväťdesiat percent) a ťažko predpokladať, že každá bankovka, ktorá nesie stopy drogy, slúžila aspoň raz k nákupu omamných látok alebo bola rolovaná k šnupaniu. Vysvetlenie spočíva v procese manipulácie s bankovkami, najmä v triedičkách a počítačkách finančných inštitúcií. Mikročastice prilepené na bankovke sú pri triedení a počítaní rozvírené a kontaminujú ďalšie peniaze.
6. Sú drahé?
Tlač bankoviek a ich logistika - udržiavanie v obehu, triedenie, odstraňovanie takých, ktoré sú poškodené, znečistené alebo falšované, ich prevoz z finančných centier atď. nie je zadarmo a to všetko platí daňovník. Napriek tomu si bankovky v porovnaní s platobnými kartami nevedú vôbec zle.
Štúdia Cash Essentials porovnávajúca náklady spojené s transakciou ukazuje, že zatiaľ čo náklady spojené s transakciou kreditnou kartou sa pohybujú hodnote 2 - 3 eurá, v prípade debetnej karty sa jedná o 0,3 - 0,7 eura, pri bankovkách to je 0,3 - 0,5 eura.
7. Neekologické?
Poškodené bankovky (natrhnuté, nadmerne špinavé atď.) je nutné odstrániť z obehu. Čím sú bankovky novšie, tým je ľahšie detekovať falzifikát a pre zrakovo hendikepovaných rozlíšiť podľa tlače, o akú bankovku ide.
Bankovky majú obmedzenú životnosť, ktorá sa pohybuje v rozsahu niekoľkých rokov a súvisí aj s ich nominálnou hodnotou.
Existujú rôzne spôsoby, ako životnosť bankoviek predĺžiť a dlhodobo sa to darí. Je to vďaka použitiu modernejších substrátov na výrobu platidiel. Nejde len o klasický "polymér" (Austrália, Kanada, Veľká Británia atď.), ale aj o najrôznejšie kombinácie. Používa sa napríklad "sendvič" papier-polymér-papier (Švajčiarsko) alebo najrôznejšie modifikácie zloženia papierového substrátu. Napríklad sa pri výrobe pridávajú iné druhy vlákien, ktoré robia bankovky mechanicky odolnejšie. Toto umožňuje, že bankovky môžu cirkulovať dlhšie.
Množstvo bankoviek, ktoré sa produkuje (a rovnaké množstvo sa likviduje), môže vyzerať ako obrovské, najmä v prípade veľkých krajín. Napríklad v USA vyrobí denne 25 miliónov bankoviek a na to spotrebujú viac ako desať ton papiera a desať ton atramentu. Avšak v porovnaní s celosvetovou produkciou papiera, ktorá sa pohybuje cez milión ton denne, nejde o nijak dramatický príspevok.
Polymérové bankovky sa na rozdiel od bankoviek papierových dajú likvidovať aj inak ako len pálením. Najskôr sa nasekajú na malé kúsky a zlisujú do brikiet, ktoré sú potom k dispozícii spracovateľom plastov.
Najmodernejšie elektronické transakcie sa môžu zdať najekologickejšie, opak je však pravdou. Transakcia o hodnote jedného bitcoinu spotrebuje tisíckrát viac energie než platba kreditnou kartou. Z takto spotrebovanej energie by bolo možné napájať bežnú domácnosť po celý deň.
8. Falšujú ich?
Falšovanie bankoviek je staré ako bankovky samy. Napriek tomu množstvo falšovaných platidiel v obehu je vo väčšine krajín zanedbateľné. Najčastejšie sa pohybuje v rádoch jednotiek až desiatok ppm (z anglického "parts per million" - časť z milióna = 0,0001 percenta).
V porovnaní so stratami v dôsledku krádeží a zneužitia platobných kariet, odcudzených čísel platobných kariet atď., sú bankovky relatívne bezpečné. Celosvetovo sa straty v dôsledku falšovania odhadujú v rádoch stoviek miliónov dolárov ročne v prípade bankoviek. Pri platobných kartách je to však až 16 miliárd dolárov ročne.
Obe tieto hodnoty sa potom javia ako zanedbateľné v porovnaní so škodami, ktoré vzniknú falšovaním tovaru všeobecne (liečivá, cigarety, alkohol, luxusné značky). Odhaduje sa, že celosvetovo tvoria falzifikáty v obehu až 10 percent (v porovnaní s množstvom originálov). To zodpovedá škodám v rádoch od 400 miliárd dolárov až po 1,7 bilióna dolárov.
9. Nevhodné pre vegánov?
Akákoľvek zmena nemôže uspokojiť úplne všetkých. Nová 5-librová bankovka vyrobená z polyméru a uvedená v minulom roku, bola prijatá napospol pozitívne. Dá sa vyprať, netrhá sa, je pevná a menej sa falšuje.
Pozrite sa, ako vyzerá nová britská 5-librovka:
Vegáni a vegetariáni však zistili, že pri jej výrobe sa používa malé množstvo loja z živočíšneho odpadu. Štyridsaťtisíc vegánov a vegetariánov preto podpísalo petíciu, kde žiadajú, aby bankovka tieto produkty neobsahovala.
10. Hrozí poranenie nosu?
Kuriózne sťažnosti sú aj od užívateľov drog, a to najmä v spojení so spomínanými novými polymérovými bankovkami zavedenými vo Veľkej Británii. Revolúcia totiž prišla v podobe bankoviek, nie v spôsobe užívania kokaínu.
S polymérovou bankovkou je ľahšie sa zraniť. Má ostrejšie hrany a pri šnupaní drogy populárnou roličkou ľahko dôjde k porezaniu nosovej sliznice. Takéto poranenie si dokonca vyslúžilo svoj názov - miesto porezania sa hovorí o "getting winstoned" v narážke na motív 5-librovej bankovky nesúcej portrét Winstona Churchilla.
Vedľajším dôsledkom takého zranenia môže byť aj riziko prenosu závažných ochorení, ako je napríklad hepatitída C v prípadoch, keď jedna bankovka slúži viacerým osobám, ako upozorňuje napríklad denník Independent.
11. Zachránia nás, keď hackeri vypnú prúd?
Jedna z výhod bankoviek je, že k transakcii nepotrebujeme ani ďalšie zariadenia (čítačka kariet), ani infraštruktúru (internet, elektrina). V prípade, že by potom prúd alebo internet nefungovali po dlhšiu dobu (rozsiahly výpadok dodávky elektriny), môže sa na prvý pohľad zdať, že bankovky budú ako platidlo fungovať ďalej.
Otázkou však je, ako by ich obeh v takýchto podmienkach vyzeral. Na trhovisku alebo v obchode budú prijaté, ale ako budú "cestovať" ďalej, nie je úplne jasné. Triedičky a počítačky bankoviek sú totiž opäť závislé na elektrine a internete. Zdá sa teda, že toto tvrdenie je od "lobistov bankoviek" príliš optimistické.
12. Spôsobujú domáce násilie?
Asi najmenej očakávanú koreláciu priniesol denník The Telegraph. Podľa neho totiž bankovky môžu spôsobiť domáce násilie. V súvislosti s menovou reformou v Indii vyšlo najavo, že viac žien ako mužov nemá v Indii bankový účet.
Preto peniaze, ktoré nechcú nechať na účte manžela (alebo spoločnom účte), skladujú v hotovosti. V okamihu keď došlo k menovej reforme a bankovky museli byť deklarované v banke a uložené na účet, došlo k 15-percentnému nárastu počtu volaní na linky pre obete domáceho násilia. Muži boli prekvapení, že si manželky skladujú peniaze. A niektorí reagovali neadekvátne.