Obyvateľom juhoeurópskych miest dochádza trpezlivosť a časť z nich sa proti masám návštevníkov mobilizuje - k protestom aj ich zastrašovaniu.
Prežil živelné pohromy aj vojny, naposledy v 90. rokoch. Teraz ale chorvátsky Dubrovník, starobylá perla Jadranu, valcuje iná hrozba. Mesto trpí pod náporom masovej turistiky.
Dokonca tak, že jeho historické centrum kvôli tomu môže prísť o štatút kultúrneho dedičstva, ako vlani varovalo UNESCO. Deň čo deň lietadlá, lode a autobusy dopravujú do Dubrovníka tisíce návštevníkov. Len vlani ich tam zamierilo vyše milióna.
Davy turistov
V čase hlavnej turistickej sezóny denne do neďalekého prístavu priplávajú najmenej tri lodné kolosy s veľkosťou viacposchodových budov plné turistov. Zdržia sa spravidla nanajvýš deň, často len pár hodín.
"Keď som sem prišiel prvýkrát, väčšinou som sa uhol, keď som videl, že sa ľudia fotia. Teraz ich je ale toľko, že keby som v tom pokračoval, nikdy by som nikam neprišiel včas," zveril sa tlači Mark Thomas, rodák z Británie, ktorý dnes pracuje ako editor denníka The Dubrovnik Times.
Jeho slová verne ilustrujú realitu, s ktorou sa musí potýkať aj okolo tisícky miestnych, ktorí v hradbami opevnenom historickom jadre žijú, hoci v lete je tam podľa nich na nevydržanie.
Za prudkým nárastom počtu turistov v posledných rokoch stojí expanzia nízkonákladových prepravcov a výletných lodí, ale aj rastúca popularita webov sprostredkovávajúcich ubytovanie ako Airbnb. O strmý vzostup sa však postaral aj seriálový fenomén Hra o tróny, ktorý sa tam nakrúcal.
Napriek sťažnostiam miestnych, že turistov je jednoducho už príliš, ale vedenie mesta zatiaľ urobilo jediné - poprosilo o trpezlivosť. V celom Chorvátsku sa turizmus podieľa takmer na pätine hrubého domáceho produktu, a možné škrty v počtoch návštevníkov sú tak mimoriadne citlivou otázkou.
Vedenie Dubrovníka však ohlásilo, že zvažuje aspoň obmedzenie počtu výletných lodí a do dvoch rokov chce znížiť počet turistov v starom meste.
Z Barcelony je zábavný park
V katalánskej metropole Barcelone alebo tiež na Malorke, zdá sa, frustrácia miestnych obyvateľov zašla oveľa ďalej a časť z nich sa rozhodla dať davom návštevníkov dôrazne najavo, čo si o nich myslí.
Nápis "Turisti, ťahajte domov" patrí ešte k tým decentnejšom správam, na ktoré tam môžu naraziť. Miestne ľavicové a antiglobalizačné zoskupenia dokonca proti cestovateľom už podnikli niekoľko výpadov. Štvorica maskovaných mužov si napríklad minulý mesiac vzala na mušku pri barcelonskom štadióne Camp Nou autobus s turistami.
"Čakali sme, že každú chvíľu niekto vlezie dnu s nožom alebo puškou," popisoval neskôr novinárom svoje obavy Andrew Carey. S partnerkou Natáliou boli presvedčení, že ide o teroristov. Incident k ich úľave skončil prepichnutými pneumatikami autobusu a posprejovaním čelného skla.
"Turizmus zabíja susedstvo," nechali za sebou odkaz v katalánčine výtržníci z ľavicového hnutia Arran. To uviedlo, že považuje takéto akcie za nutnú obranu proti tomu, že sa z mesta stáva obdoba zábavných parkov. Barcelonu len vlani navštívilo 32 miliónov turistov, dvadsaťkrát viac, ako má obyvateľov.
Podobnú prevahu turistov pritom až príliš dobre poznajú aj ďalšie juhoeurópske destinácie - Benátky, kde počet rezidentov práve kvôli turizmu postupne klesá už od 50. rokov, Rím, Florencia alebo grécky ostrov Santorini.
Španielsky premiér Mariano Rajoy sa pokúšal vydesených výletníkov upokojiť s tým, že sú to akcie "extrémistov, ktorí idú proti zdravému rozumu". Zrejme aj preto, že turizmus sa podieľa na HDP krajiny z 11 percent.
Antikapitalistické skupiny sa však vezú na vlne sentimentu ďaleko presahujúceho krajne ľavicové kruhy. Podľa prieskumu, ktorý si nechalo v júni spracovať vedenie Barcelony, považuje masovú turistiku za problém číslo jedna celých 19 percent jej obyvateľov.
Skoro o sedem percent viac, ako je tých, ktorí si myslia, že najväčším neduhom je vysoká nezamestnanosť, s ktorou sa celá krajina dlhodobo zápasí. Dôvodom je aj to, že masová turistika ťahá nahor ceny nájmov. Tie v Barcelone medzi rokmi 2014 a 2016 na väčšine miest skočili o desať percent.
Vedenie mesta i kvôli upokojeniu emócií zaviedlo novú daň namierenú na návštevníkov, ktorí sa tam zdržia menej ako 12 hodín. Týka sa to predovšetkým cestovateľov plávajúcich na výletných lodiach. Aj keď v Barcelone v noci nespia, od apríla každý z nich zaplatí 65 centov.
Aj vedenie Ríma už naznačilo, že by mohlo obmedziť počet návštevníkov. V baskickom San Sebastiane plánujú pre zmenu budúci týždeň obyvatelia protestovať v čase konania miestneho festivalu, ktorý je magnetom na toľko preklínaných turistov.