Hoci klienti skrachovaného Rapid lifu majú len malú šancu, že uvidia svoje peniaze, časti z nich navyše hrozilo, že ešte budú musieť doplácať. Ako v júli informovali HN, problémom ostali exekúcie.
Poisťovňa si za časť predčasne ukončených zmlúv nárokovala takzvanú províznu pohľadávku, ktorú vymáhala prostredníctvom rozhodcovských súdov. Tie exekúcie odobrovali. Ľudia buď zaplatili, alebo sa museli brániť na súdoch. Teraz sa im situácia zjednoduší.
Nezákonný postup
Nútená správkyňa Irena Sopková podala návrh, aby súdy ďalej voči poškodeným klientom nevydávali poverenia na exekúciu a jednotlivé konania zastavili. „Je mnoho rozsudkov súdov, ktoré jasne a zrozumiteľne popísali, prečo sú rozhodcovské doložky neplatné, aj týmto spôsobom bývalí akcionári poškodili klientov,“ vysvetlila s tým, že nemieni „takýmto nezákonným postupom ďalej exekvovať poškodených ľudí“.
V zmluve sa síce môže dohodnúť mimosúdne riešenie, no klient s ním musí dobrovoľne súhlasiť, nesmie mu byť nanútené, ako to bolo v prípade Rapidu. Tam klienti podľa všeobecných poistných podmienok z roku 2007 automaticky súhlasili s rozhodcovskou doložkou. Novozámocký advokát Roman Jurík upozornil, že podobných sporov mohli byť tisíce a časť z nich je stále aktuálna. Vyplýva to zo spisových značiek.
Klienti neboli jediní, koho dával Rapid life na súd. Sopková pripomenula, že zo strany bývalého vedenia zaznamenala aj žaloby na ochranu osobnosti voči jednotlivým médiám, ktoré, „ako sa ukázalo, pravdivo informovali verejnosť o činnosti Rapid life životnej poisťovne“. V kauzách, kde žaloby boli zamietnuté, odvolania nepodala. Myslí si, že ak súdy žalobu zamietli, správne vyhodnotili ich stav. „Zvažujem aj vzatie žaloby späť v ďalších veciach, kde mám preukázané, že žaloby nemôžu obstáť,“ dodala.
Pribúdajú trestné oznámenia
Pôvodné vedenie Rapidu reaguje len na časť novinárskych otázok a ešte minulý týždeň zaslalo vybraným médiám stanovisko, v ktorom informovalo, že na nútenú správkyňu podalo viacero trestných oznámení. Napríklad za zavinený úpadok, keďže pri posudzovaní poisťovne ignorovala súdmi priznané pohľadávky. O výške škody však súdy nerozhodli. Dopustiť sa mala aj porušenia mlčanlivosti či neodvedenia poistného, ktoré mali podať viacerí zamestnanci.
Irena Sopková reaguje, že bývalé vedenie Rapid lifu pokračuje v páchaní trestnej činnosti, pre ktoré podala trestné oznámenie. „V snahe vyhnúť sa zodpovednosti a aj naďalej získavať pre seba majetkový prospech sa dopúšťa konania, ktoré súvisí s pozmeňovaním a falšovaním dokladov.“ Vysvetľuje, že má k dispozícii už najmenej tri doklady, ktoré boli antedatované a sfalšované, a vie preukázať, že tieto doklady boli vyhotovované dodatočne po vyhlásení nútenej správy. „Vzhľadom na to, že je podané trestné oznámenie, nemôžem sa k veci bližšie vyjadriť, pretože by som marila vyšetrovanie v uvedenej veci,“ vysvetlila.
Bývalé predstavenstvo v snahe odpútať pozornosť od základného problému, že ku dňu vyhlásenia nútenej správy nevyplácalo splatné poistné, podáva podľa nej trestné oznámenia a zastrašuje ju. „Toto je prvoradý problém, pretože nie sú vytvorené ani žiadne technické rezervy na záväzky poisťovne. Vzhľadom na to, že ako nútená správkyňa som zistila tieto skutočnosti, ktoré boli dlhodobo zatajované, bývalé vedenie spoločnosti sa neštíti môjho zastrašovania a vyvíjania nátlaku na mňa, a to tým, že verejne prezentuje v médiách nepravdivé skutočnosti.“
Informovať musela
V súvislosti s porušením mlčanlivosti dodáva, že je jej povinnosťou nútenej správkyne informovať pravdivo, úplne, a nie skresľujúco klientov poisťovne o tom, prečo im poisťovňa nevypláca poistné plnenia a akým majetkom disponuje. „Tieto údaje sa nachádzali v účtovnej evidencii a mali byť obsahom založených listín v zbierke listín. Audítor, ktorý spracoval účtovníctvo, sa dopustil niekoľkých pochybení, ktoré následne orgány činné v trestnom konaní budú skúmať.“
Irena Sopková dodala, že so zamestnancami zaobchádzala slušne v súlade so Zákonníkom práce a po tom, čo boli na dovolenkách pre prekážku v práci, im oznámila, že môžu zostať doma. „Vzhľadom na to, že jedna zo zamestnankýň navrhla skončenie pracovného pomeru dohodou, považovala som za seriózne túto možnosť ponúknuť aj ostatným.“
Pôvodný šéf poisťovne Peter Talán podľa nej ovplyvňuje zamestnancov a navádza ich na podávanie trestných oznámení, aby takýmto spôsobom vyvíjal tlak na núteného správcu. „Pokiaľ ide o vyplácanie miezd a odvodov, postupujem tak, ako mi dovoľuje finančná situácia poisťovne, v ktorej potrebujem zabezpečiť chod a plnenie úloh. Pán doktor Talán nech zdôvodní, prečo nevyplácal splatné poistné a prečo zaťahuje poistníkov do sporov, ktoré sa ich netýkajú.“
Na záver reakcie pre HN nútená správkyňa opakuje, že cieľom bývalého vedenia je odviesť pozornosť od skutočného problému, ktorým sú poškodení občania.
Pozrite si tlačovku k Rapid life z júla