Opatrenia na sprísnenie hypoték prispeli k spomaleniu ich rastu. Ide však len o kozmetickú úpravu, lebo ich nárast je v medziročnom porovnaní stále dvojciferný. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas.
„Stále ide o číslo vyššie ako 13 percent. Sprísnenie pravidiel poskytovania hypoték k tomu prispelo, no to nebol ich hlavný cieľ. Primárnym cieľom Národnej banky Slovenska (NBS) nebolo zastaviť rast počtu hypoték. Išlo o to, aby boli bezpečnejšie a pripravené aj na ťažšie časy,“ zdôraznil Ovčarik s tým, že pokiaľ rastú úvery v bankách dvojciferným tempom, niekoľkonásobne prevyšuje rast ekonomiky, z dlhodobého hľadiska to vytvára riziko pre banky aj samotných ľudí.
Budúcnosť v dobrých časoch
„Ešte by som nepovedal, že majú problém so splácaním úverov, hoci v niektorých mesiacoch bolo vidieť mierny nárast miery delikvencie pri spotrebných úveroch. V tomto roku mierne vyskočil, nie sú to zásadné problémové úvery. NBS sa snaží myslieť na budúcnosť v dobrých časoch, aby si brali len to, čo dokážu splácať nielen dnes, ale aj v budúcnosti,“ upozornil Ovčarik.
Koncom augusta sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie opatrenia NBS, ktoré sprísni poskytovanie spotrebných úverov od januára 2018.
Finančná rezerva
„Vnímam to ako logickú nadväznosť opatrení týkajúcich sa hypoték,“ dodal Ovčarik s tým, že aj pri spotrebných úveroch budú banky skúmať, či má klient rezervu aspoň 20 percent z príjmu po odpočítaní všetkých výdavkov.
„O finančnej rezerve bolo najviac diskusií. Pri spotrebných úveroch hovoríme aj o príjmovo najmenej zarábajúcej skupine ľudí. Je to rozumné číslo, ktoré vyšlo z rokovaní s bankami. Pre mnohých ľudí sa však môže stať spotrebný úver nedostupný,“ konštatoval Ovčarik, ktorý nevylúčil riziko, že ľudia, ktorí po novom nedostanú spotrebný úver, budú hľadať možnosti financovania u nebankových spoločností alebo úžerníkov.