Americký minister financií Steven Mnuchin sa po víkendovom teste KĽDR vyjadril jasne: "Musíme Severnú Kóreu odrezať od okolia pomocou ekonomických sankcií." V tomto duchu sa zrejme ponesú aj jeho odporúčania Donaldovi Trumpovi ohľadom ďalších sankcií, ktoré by v nasledujúcich dňoch mohli na Pchjongjang dopadnúť. Novú vlnu multilaterálnych sankcií zvažuje aj Bezpečnostná rada OSN.
V kríze okolo KĽDR sa môže zdať, že sankcie sú značne ohranou pesničkou, ktorá v minulosti príliš úspechov neslávila. Západné mocnosti však mnoho ďalších možností, ako zatlačiť na severokórejský režim, nemajú. Posledný sankčný balíček cielil na export Severnej Kórey, najmä uhoľný priemysel, vývoz surového železa a morských plodov. Už vtedy však analytici varovali, že na spomalenie raketových testov veľký vplyv mať nebudú.
Na aké ďalšie sektory teraz môžu Spojené štáty so svojimi spojencami zatlačiť? Príliš ich nezostáva. A nesú so sebou navyše celý rad rizík, ktoré môžu spätne dopadnúť aj na americkú ekonomiku. Spoločným menovateľom pre nové sankcie je podľa portálu CNN Čína, ktorá ukrajuje celých deväťdesiat percent medzinárodného obchodu s KĽDR. Export Pchjongjangu smerom do Číny prináša režimu kľúčové príjmy, Peking naopak represívny režim zásobuje životne dôležitým tovarom.
Ropa a textil
K tým najcennejším surovinám patrí ropa. Práve na ropný import do KĽDR sa podľa zdrojov CNN zameriavajú pripravované sankcie. Otázkou však zostáva, ako sa ich prípadné dopady v tomto sektore budú merať. Čína pred pár rokmi v tichosti prestala zverejňovať, koľko ropy do KĽDR dodá. Tlak na ropné sankcie je preto podľa analytikov streľbou naslepo. Môže mať veľké dôsledky, zároveň sa budú dať len veľmi ťažko zmerať. Čína môže so sankciami súhlasiť, v tichosti však zrejme bude ropu do KĽDR dodávať ďalej.
Nacionalistické čínske periodiká navyše uvádzajú, že obmedzenie vývozu ropy nemusí zabezpečiť, že Kim zastaví testovanie balistických rakiet. "Ak Čína ukončí dodávky ropy do KĽDR, alebo dokonca úplne zatvorí hranice medzi oboma štátmi, rovnako nebude isté, že nukleárne a raketové testy prestanú. Naopak je pravdepodobné, že by to mohlo vyvolať konfrontáciu medzi oboma štátmi," napísal v jednom z komentárov denník Global Times.
Ďalšou možnosťou je zacielenie na severokórejský textilný priemysel. Ten sa podľa posledných veľkých analýz stretáva s problémami, reportéri Reuters však pred niekoľkými dňami odhalili, že cezhraničné textilky sú naopak stále viac vyťažené. Využívajú ich najmä čínske firmy, ktoré si tu zadávajú výrobu lacného oblečenia, ktoré následne predávajú s označením "Made in China".
Veľkosť textilného priemyslu KĽDR podľa ekonómov stojí za pozornosť. Zahrnutie do sankčných zoznamov dáva zmysel. "Keby som bol teraz čínsky investor, asi by som nechcel utopiť ďalšie peniaze v KĽDR," tvrdí analytik Kent Boydston z Peterson Institute for International Economics.
Čína ako prekážka pre sankcie?
Západné mocnosti navyše sankciami nebojujú len s KĽDR, nejednoznačnými hráčmi sú v tomto ohľade aj vyššie spomínaná Čína a Rusko. Obe krajiny môžu situáciu okolo severokórejskej krízy využiť k ďalšiemu tlaku na Washington.
Biely dom sa preto v posledných mesiacoch snaží zacieliť tiež na bankové subjekty z Číny a Ruska, ktoré živia ilegálne obchodovanie s Pchjongjangom. Už v júni americké ministerstvo financií zablokovalo operácie jednej z menších čínskych bánk podozrivé z väzieb na Kim Čong-una.
Bývalý činiteľ amerického ministerstva financií Anthony Ruggiero však tvrdí, že je potrebné tlak na banky ešte zvýšiť. "Čínske banky sú integrálnou súčasťou týchto ilegálnych aktivít. Administratíva Donalda Trumpa musí zacieliť práve na ne. Tlak na KĽDR tým posunieme na úplne inú úroveň," povedal Ruggiero v rozhovore pre Fox News.
Čína však podľa ekonómov a bezpečnostných expertov len ťažko zatlačí na KĽDR po finančnej stránke natoľko, aby sa Kimov režim dostal na hranu kolapsu. V takom prípade by Pchjongjang mohol siahnuť po radikálnych krokoch vrátane nasadenia jadrových zbraní.
Tlak na Čínu je navyše dvojsečnou zbraňou aj pre Washington. Celý rad veľkých amerických firiem má väčšinu svojej výroby v Číne. Odpoveďou na sankcie by mohol byť tlak na ich odchod či iná "ekonomická odplata".