Štát oberá svojich najchudobnejších zamestnancov o stovky až tisícky eur ročne. Tvrdia to opoziční poslanci okolo Miroslava Beblavého (nezaradený), ktorí upozornili na rozdiely v platoch zamestnancov vo verejnom a súkromnom sektore.
Podľa Beblavého premiér Robert Fico (Smer-SD) hovorí o zakotvení minimálnej mzdy do Ústavy SR len preto, aby zakryl to, že štát -zamestnávateľ oberá svojich zamestnancov o nárok na lepší plat, a to pre nastavenie minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti 435 eur.
"O čom sa hovorí menej je, že existujú aj tzv. koeficienty minimálnej mzdy podľa Zákonníka práce, ktoré hovoria o tom, že minimálna mzda je v skutočnosti vyššia až o 100 % podľa náročnosti práce. Keď sme na to upozornili, nikto to nebral vážne," upozornil na dnešnej tlačovej konferencii Beblavý.
Pracovné právo totiž zohľadňuje šesť stupňov náročnosti vykonávanej práce. Čím je práca náročnejšia, tým je zákonné platové minimum vyššie.
Mzdy tých istých zamestnancov v súkromnom a verejnom sektore sa však líšia. Poslanci majú k dispozícii súdne rozhodnutia, ktoré to majú potvrdiť. Okresný súd v Trenčíne v roku 2015 totiž priznal kuchárovi v súkromnom sektore minimálnu mzdu vo výške 120 % oficiálnej minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti 522 eur a od januára budúceho roka má byť 576 eur.
"Chceme poukázať na to, že nič z tohto neplatí pre štát. Máme dve minimálne mzdy pre tú istú kuchárku. Ak robí v školskej jedálni má 435 eur minimálnu mzdu, ak robí v súkromnej reštaurácii, tak má mzdu 522 eur," uviedol Beblavý s tým, že štát ako zamestnávateľ kuchárkam či upratovačkám vypláca len 435 eur, lebo si udelil výnimku zo zákona.
Podľa Beblavého ročný rozdiel pre kuchárku môže dosiahnuť až 1044 eur.
Poslanci okolo Beblavého preto vyzývajú vládu, aby to začala riešiť. Na túto nespravodlivosť podľa poslankyne Zuzany Zimenovej doplácajú najmä nepedagogickí zamestnanci v školstve.
Ide najmä o kuchárky, upratovačky, ekonómky či mzdárky pracujúce v školách, ktoré sú odkázané na tabuľkový plat.
"Ak ten nedosahuje ani minimálnu mzdu, poskytne sa im doplatok do 435 eur, no nie vyššia minimálna mzda, ktorá je v súkromnom sektore odstupňovaná podľa náročnosti práce a na ktorú by aj ony mali mať nárok," doplnila Zimenová. Podľa nej sú tak zamestnanci verejného sektora ochudobňovaní aj pri budúcom dôchodku, horšie mzdové ohodnotenie sa premieta aj do výšky sociálnych dávok.
Poslanci už v marci tohto roka predložili návrh, ktorým chceli tento stav odstrániť. Parlament ho odmietol, plánujú ho však predložiť opäť.
"Sú dva problémy, ktoré treba riešiť. Tabuľkové platy vo verejnej sfére sú dnes aj pod 435 eur. Dopláca sa im to z odmien a z toho, čo majú dostať za nadštandardnú prácu. Súčasťou rovnosti medzi zamestnancami verejnej a súkromnej sféry je aj to, aby štátny platový systém zodpovedal nárokom," priblížil Beblavý s tým, že cieľom navrhovaných zmien bude to, aby sa nemohlo stať, že vysokoškolsky vzdelaný človek vo verejnom sektore má mzdu okolo 500 eur a robí pritom prácu, ktorá by mala byť vyššie odmeňovaná.
