Úspešní slovenskí športovci, biznismeni alebo umelci sa plateniu daní vo vlasti už nevyhnú tak jednoducho, ako doteraz. Ak na Slovensku nemali trvalý pobyt a v krajine strávili do 183 dní, štát o nich záujem nemal.
To má zmeniť novela o dani z príjmov, ktorú navrhuje minister financií Peter Kažimír. Vo svojom blogu na to upozornila daňová poradkyňa, audítorka a spoluzakladateľka BMB Leitner Renáta Bláhová.
183 dní
Povinnosť platiť dane zo svojho celosvetového príjmu u nás majú len ľudia, ktorí na Slovensku strávia minimálne šesť mesiacov, teda spomínaných 183 dní. Ak to bude o deň menej, plateniu daní sa celkom legálne vyhnú.
Obľúbenou destináciou úspešných slovenských športovcov je Monako. Do malej krajiny na Azúrovom pobreží sa už dávnejšie presídlila tenistka Daniela Hantuchová, ale aj trojnásobný majster sveta v cyklistike Peter Sagan. V minulosti o podobnej zmene adresy uvažovala ďalšia tenistka Dominika Cibulková.
Agresívne plánovanie
Nový zákon zavedie pravidlá s "cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a presunu ziskov mimo územia SR," uvádza dôvodová správa. Do platnosti má vstúpiť od nového roka.
Úspešný a známy Slovák má bydlisko v dvoch štátoch. Nový zákon bude primárne skúmať, kde má bydlisko. V praxi rozhoduje zvyčajne stredisko životných záujmov. "V európskych krajinách zvyknú mať pri určovaní strediska prednosť osobné (a rodinné) vzťahy pred hospodárskymi," uvádza blog.
Ako to bude vyzerať v praxi?
Úspešný našinec používa byt v Monaku, teda v krajine, s ktorou Slovenskou nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak sa vráti domov, na prespanie použije dom alebo byt rodičov, tak mu vznikne povinnosť svoje celosvetové príjmy zdaniť na Slovensku. A to bez ohľadu na to, kde uvádza stredisko životných záujmov.
Ak bude používať pobyt na Malte, teda v krajine, s ktorou Slovenskou uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia má a pri návštevách bude používať nehnuteľnosti rodičov, o daňovej rezidencii bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodovať stredisko životných záujmov.
Viacero príkladov
Blahová dodáva, že podobné pravidlá fungujú v európskych krajinách už niekoľko rokov. A uvádza aj niekoľko prípadov, kedy na prísnejšie pravidlá doplatili. Spomína nemeckého tenistu, ktorý deklaroval daňovú rezidenciu v Monaku, no finančný úrad zistil, že pravidelne prespáva vo svojej detskej izbe v rodičovskom dome. Ako dôkaz poslúžil kľúč.
Píše aj o talianskom opernom spevákovi, ktorý z krajiny na Apeninskom polostrove odhlásil daňovú rezidenciu. Tamojšie úrady však zistili, že pri návštevach Talianska sa zvykne prezliekať a tak bol jeden z rozhodujúcich faktorov pri dokazovaní bydliska jeho šatník.