Vtedy dozorná rada odvolala celé vedenie podniku a do kresla člena predstavenstva i viceprezidenta pre riadenie zasadol Alexander Rezeš, človek blízky vtedajšiemu politikovi číslo jeden na Slovensku Vladimírovi Mečiarovi. Rezeš sa verejne známym sa stal až v marci 1994, keď mu odstupujúca Mečiarova garnitúra umožnila priamo získať akcie podniku. Týmto krokom sa premena oceliarní na základ Rezešovského impéria iba začala.
Vytváraním siete navzájom spriaznených a personálne prepojených spoločností Rezešovci skupovali ďalšie akcie VSŽ a presne o tri roky už Košičan vo svojich rukách držal polovicu akcií. Po jeho odchode zobral kormidlo železiarní do rúk jeho syn Július. Najskôr ako viceprezident pre financovanie a neskôr pre obchod. Od konca februára do októbra 1998 bol na čele takzvaného kindermanažmentu ako prezident.
Pre ich oceliarske impérium vtedy pracovalo okolo 28-tisíc ľudí a dymiace komíny fabriky okrem takmer stovky pridružených firiem živili i futbalistov Sparty Praha, 1. FC Košice či košických hokejistov. Pod vedením mladého Rezeša sa ale začal úpadok ich ríše a oceliarne sa prepadli do hlbokej krízy.
Súmrak mečiarovských privatizérov
Srdcu slovenskej ekonomiky totiž hrozilo predčasné splatenie všetkých úverov, čo by znamenalo jeho úplný kolaps a teda bankrot. Železiarne dlhovali v tom čase viac ako 13 miliárd korún, niektoré zdroje pritom uvádzajú ešte vyššie sumy v intervale od 18 až do 20 miliárd korún. Keď sa záväzky voči financujúcim zahraničným bankám začali neúmerne kopiť, bolo treba rázne zakročiť. Bankári totiž podniku hrozili konkurzom, ak vtedajšie vedenie nepristúpi na ich podmienky.
Zmene vo vlastníckej štruktúre fabriky nahrala i povolebná politická situácia, keď vláda Vladimíra Mečiara po dvoch obdobiach prešla do opozície. Kindermanažment na čele s Júliusom Rezešom musel z VSŽ odísť. Do čela spoločnosti nastúpil finančník Gabriel Eichler a symbol slovenského priemyslu začal ozdravovať. „Pod jeho vedením sa podarilo, obrazne povedané, postaviť fabriku na nohy. Reálne to znamenalo očistiť ju od zbytočností, spriehľadniť finančné toky, zreštrukturalizovať dlhy a pripraviť ju na vstup strategického investora.
A to všetko pod tlakom bánk a ostatných veriteľov, politických strán a záujmových skupín, ale i niektorých médií,“ komentoval blížiacu sa éru amerického kapitalizmu ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.