O razantnejšie znižovanie deficitu by sa mala podľa analytikov vláda usilovať o to viac, že slovenskej ekonomike sa darí.
V návrhu rozpočtu na najbližšie roky si vláda stanovila cieľ dosiahnuť vyrovnané hospodárenie v roku 2020. Pôvodne plánovala v roku 2019. Tento cieľ pritom vláda odkladala aj v minulosti. Analytici za aktuálnym posunom vidia viacero dôvodov.
Nevyhnutné zvýšenie výdavkov
"Odznenie krízy spolu so stlačením deficitu pod kritickú hranicu 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) nevytvára na vládu zásadný tlak, aby cieľ v dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu urýchlila. Na druhej strane tu máme politické programy, v ktorých sa vláda zaviazala k sociálnym opatreniam. To nevyhnutne znamená zvýšenie výdavkov," vysvetľuje analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly.
Hoci ešte v Programe stability vláda plánovala v roku 2018 schodok na úrovni 0,5 percenta HDP, v aktuálnom návrhu rozpočtu počíta s 0,83 percenta HDP. "Deficit na budúci rok je oproti predchádzajúcim očakávaniam vyšší predovšetkým z dôvodu zvýšenia výdavkov o 333 miliónov eur. Príjmy sa majú vyvíjať takmer rovnako, ako to bolo plánované už minulý rok," priblížil hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides.
Podľa jeho slov má ísť viac peňazí najmä na platy zamestnancov a sociálne platby. "Naopak, skrátené sú plánované výdavky na kapitálové investície. Ľudovo sa dá teda povedať, že oproti očakávaniam vo verejnom sektore viac peňazí prejeme a menej investujeme," tvrdí Štefanides.
Nadmerná spotreba
Verejný sektor podľa neho dlhodobo hospodári tak, že na spotrebu míňa viac, ako si predsavzal. "To, že nám deficit z roka na rok klesá a nie rastie, je len vďaka tomu, že ekonomike sa darí a prináša verejnému sektoru viac príjmov. Nie nedostatok príjmov, ale nadmerná spotreba je dôvodom, prečo ešte nemáme vyrovnaný rozpočet," tvrdí Štefanides.
Na neefektívne míňanie upozorňuje aj analytik inštitútu Iness Radovan Ďurana. "Vláda vyrovnaný rozpočet nepovažuje za dôležitý. Ekonomika jej pritom momentálne rozdáva samé esá. Snaží sa minúť maximum zdrojov, ktoré skončia v štátnej pokladnici. Výsledkom sú projekty ako výstavba národného štadióna, nadštandardná valorizácia dôchodkov či podpora kúpeľníctva. K takýmto výdavkom, ak by vláda skutočne chcela vyrovnať rozpočet, by nedošlo," myslí si Ďurana.
Drahé projekty
Podľa neho má vláda dostatok prostriedkov aj na infraštruktúrne projekty. Napriek tomu diskutuje o uvoľnení dlhovej brzdy. "Vláda má prostriedkov na infraštruktúru dostatok, len ich prerozdeľuje neefektívne. Bohužiaľ, stále vo vláde prevláda politický pohľad namiesto kvalitatívneho. Výsledkom sú drahé projekty, málo efektívnych diaľnic namiesto veľmi potrebnej rekonštrukcie existujúcich ciest a budovania obchvatov," uviedol Ďurana.
Upozornil tiež na to, že rezort zdravotníctva má v rozpočte naplánovaných o 70 miliónov eur menej, ako je očakávaná skutočnosť na tento rok. "Príspevok štátu za poistencov štátu je naplánovaný v rovnakej výške, ako bol v roku 2012, pričom došlo k masívnemu rastu priemernej mzdy. V skutočnosti tak vláda dáva na zdravotníctvo výrazne menej," tvrdí Ďurana.
Nárast zdrojov v oblasti sociálnych vecí je podľa neho žiaduci. "Bohužiaľ, centrálne financovanie sociálnych služieb je prekážkou tomu, aby sa adekvátne zvyšovala aj kvalita sociálnych služieb. Nehľadiac na skutočnosť, že vláda len dobieha zanedbané zdroje z minulosti," podotkol Ďurana.
Menej ambiciózny rozpočet
Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová označuje aktuálny návrh rozpočtu za realistický, ale o niečo menej ambiciózny ako minuloročný. Vláda by však aj podľa nej mala využiť dobré ekonomické časy na skoršie dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia.
"Z dlhodobejšieho hľadiska a pohľadu fiškálnych stabilizátorov by bolo vhodné v lepších časoch, keď sa ekonomike darí, pokúšať sa o vyrovnaný rozpočet, prípadne o fiškálny prebytok. Vyššie príjmy ako výdavky by mohli vytvoriť rezervu na horšie časy," dodala Muchová.