Vďaka reformám, ktoré uskutočňuje súčasná slovenská vláda, je dnes Slovensko jedným z najatraktívnejších miest pre investície v Európskej únii. Hlavnou konkurenčnou výhodou slovenskej ekonomiky sú najmä výborné podmienky pre efektívnu veľkovýrobu. Patria medzi ne napríklad jeden z najlepších daňových systémov v Európe; pravidlá a zákony, ktoré motivujú firmy zamestnávať a ľudí hľadať si zamestnanie; zodpovedná fiškálna politika vlády; a v neposlednom rade vysokokvalifikovaná a nie príliš drahá pracovná sila. Z niektorých týchto výhod však môže Slovensko ťažiť len po istú dobu.
Okrem iného aj preto, lebo my sami chceme, aby platy na Slovensku čím skôr dosiahli západnú úroveň. Na základe najnovších poznatkov a skúseností zo zahraničia sme presvedčení, že tento cieľ sa dá dosiahnuť len jediným spôsobom: vytváraním podmienok pre rozvoj tzv. znalostnej ekonomiky. To znamená nie zameraním sa na dovoz ďalších a ďalších výrobných liniek, ale strategickou podporou a investíciami do vzdelávania, vedy, výskumu, informačných technológií, komunikačných technológií a inovácií. Musíme urobiť všetko preto, aby sme plne využili talent a znalosti slovenských ľudí a rozvíjali ich schopnosť pracovať s neustále novými informáciami, produkovať nové poznatky a využívať ich v praxi. Preto sme vo vláde schválili projekt Minerva. Cieľom Minervy je vyvíjať konkrétne aktivity na podporu rozvoja tzv. znalostnej ekonomiky na Slovensku. Minerva je zameraná najmä na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v oblasti informačnej spoločnosti, inovácii, vedy a výskumu, investícií do ľudí a do vzdelávania a podnikateľského prostredia. Jej víziou je dosiahnuť čo najrýchlejšie životnú úroveň najrozvinutejších západoeurópskych štátov. Slovensko, ktoré bude doma aj v zahraničí synonymom pre krajinu s prekvitajúcou vedou a technikou, mimoriadne vzdelanými a tvorivými ľuďmi, odkiaľ neustále prichádzajú inovatívne výrobky a služby špičkovej kvality. Slovensko, kde budú žiť ľudia schopní vymýšľať čo najzaujímavejšie a technicky najdokonalejšie výrobky, schopné konkurovať veciam z najvyspelejších krajín na svete, od Japonska, cez Fínsko, až po USA.
Pokračovanie rastu
Slovenská ekonomika je už tretí rok za sebou najrýchlejšie rastúcou v strednej Európe, rast HDP v roku 2004 dosiahol 5,5 % v porovnaní so 4,5 % v roku 2003. Za povzbudivé možno považovať, že pokračovanie silného rastu bolo zaznamenané aj v prvom štvrťroku 2005, pričom súhrn podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery vzrástol na najvyššiu úroveň za ostatných šesť rokov. Podnikateľská dôvera je podporovaná výrazne sa zlepšujúcim podnikateľským prostredím a ziskovosťou podnikov, pričom jej rast dosahuje dvojciferné čísla. Spotrebiteľská dôvera je pozitívne stimulovaná postupne sa zlepšujúcou situáciou na trhu práce, klesajúcou infláciou a rastúcimi reálnymi mzdami.
Po vstupe do Európskej únie
Vzájomné, dynamicky sa rozvíjajúce bilaterálne obchodné a hospodárske vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou už existujú od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Medzi oboma krajinami sú nadviazané silné ekonomické väzby tak v tovarovej výmene a v službách, ako aj v rôznych formách vyššej hospodárskej kooperácie v priemysle a pre ekonomickú spoluprácu máme vytvorené všetky predpoklady, ktoré sú predurčené nielen susedstvom a dĺžkou spoločnej štátnej hranice, ale aj nadväzujúcou infraštruktúrou (dopravná, cestná, železničná, lodná a letecká), prepojením energetických sústav, vzájomným poznaním svojich kultúr a zvyklostí a nepochybne v pohraničných oblastiach aj znalosťou jazyka. Toto tvorí základ sústavne sa rozvíjajúcej, vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráce obidvoch krajín. Rozvoju hospodárskej spolupráce medzi našimi krajinami pred vstupom do únie napomáhala aj zmluvná základňa, ktorá vytvárala inštitucionálny rámec podnikateľským subjektom pre rozvoj a
podporu ich podnikateľských aktivít. Po vstupe obidvoch krajín do EÚ sa zmluvné dokumenty ako legislatívne nástroje modifikovali tak, aby si zachovali svoj obsah a charakter aj v nových podmienkach a súčasne boli v súlade so zásadami spoločnej obchodnej politiky krajín únie.
Reč čísiel
V hospodárskej oblasti neexistujú medzi našimi krajinami žiadne prekážky. Naopak, spoločným vstupom oboch krajín do EÚ sa výrazne zjednodušil malý pohraničný styk, odstránili sa colné bariéry, technické prekážky vývozu a dovozu tovarov a služieb, zdynamizoval sa pohyb osôb, malých investícií a drobných služieb. Okrem progresívneho rastu dynamiky zahraničnoobchodnej výmeny tovarov a služieb, nadštandardnosť vzájomných hospodárskych vzťahov potvrdzuje aj existencia množstva spoločných slovensko-maďarských projektov v cezhraničnej a regionálnej spolupráci. Na oboch stranách hranice, v oblastiach, kde pracujú a aktívnu činnosť vyvíjajú zmiešané obchodné komory, pôsobí viac ako 700 spoločných podnikov, od živnostníkov až po malé a stredné firmy. Napriek tejto vysokej úrovni ekonomickej spolupráce zostávajú značné rezervy, ktorých naplnením sa súčasná spolupráca medzi SR a MR dá kvalitatívne i kvantitatívne rozvinúť. Dynamicky stúpajúca tendencia bilaterálneho obchodu je toho priamym
dôkazom. V roku 1993 dosiahol vzájomný obchodný obrat medzi SR a MR hodnotu 330 mil. USD. V roku 2004 dosiahol hodnotu 2,43 mld. USD (78,4 mld. Sk), čo znamená sedemnásobný nárast za toto obdobie. Slovenská republika má v relácii s Maďarskou republikou vo vzájomnom obchode trvale aktívne saldo obchodnej bilancie, ktoré v r. 2004 dosiahlo hodnotu 455 mil. USD (14,7 mld. Sk) pri dynamike rastu obratu 16,1 %, vývozu 18,9 % a dovozu 12,2 %.
Zvyšuje sa tovarová výmena
Takýto pozitívny vývoj zaznamenávame aj v prvých štyroch mesiacoch roku 2005. Vzájomný obrat dosiahol 877 mil. USD (25,8 mld. Sk) pri raste obratu o 14,3 %, pričom vývoz bol vo výške 511,2 mil. USD (15 mld. Sk, o 19,2 % viac) a dovoz za 365,6 mil. USD (4,6 mld. Sk, nárast o 8,2 %). Vývoz do MR predstavuje v celkovej štruktúre zahraničného obchodu SR v r. 2004 5,2 % a na celkovom vývoze SR dosiahol 6. miesto, predbehnúc také krajiny ako USA, Francúzsko, Holandsko alebo Veľká Británia. S 3,4-percentným podielom na celkovom dovoze SR zaujíma MR 8. miesto.
Z komoditného hľadiska vo vývoze SR do MR prevládajú najmä nerastné palivá a minerálne oleje, železo a oceľ, jadrové reaktory, kotly a ich časti a súčasti, vozidlá iné ako koľajové, ich časti a príslušenstvo, elektrické stroje a zariadenia na záznam, a reprodukciu zvuku, televízneho obrazu a zvuku a príslušenstvo k týmto prístrojom a drevo a drevené výrobky. V dovoze SR z MR sú najvýznamnejšími komoditami jadrové reaktory, kotly a ich časti a súčasti, elektrické stroje a zariadenia na záznam a reprodukciu zvuku, televízneho obrazu a zvuku a príslušenstvo k týmto prístrojom, nerastné palivá a minerálne oleje, vozidlá iné ako koľajové,
ich časti a príslušenstvo a plasty a výrobky z nich.
Vysoký podiel na vzájomnej tovarovej výmene majú výrobky na ďalšie spracovanie, najmä v automobilovom priemysle, čo priamo súvisí s narastajúcou koncentráciou výroby automobilov v tomto geopolitickom priestore. Ďalšie komodity, ako napr. motorové palivá, sú po vstupe do EÚ po odbúraní colných prekážok distribuované v rámci teritoriálneho rozloženia producentov. Určité rezervy sú v komoditách s nízkou sofistikovanou hodnotou, napr. drevo, ktoré si vyžadujú modernizáciu výroby a vyšpecifikovanie sortimentu zaujímajúceho potenciálnych odberateľov v MR.
Významné projekty
Prienik zahraničného kapitálu do maďarskej a slovenskej ekonomiky sa nedial rovnomerne. Určitý predstih MR v tejto oblasti bol výsledkom progresívnejších a nadštandardných ponúkaných podmienok pre zahraničných investorov už začiatkom 90. rokov. V bilaterálnom, teda vo vzájomnom prenikaní kapitálu, to však nezaznamenalo prioritu kapitálového prenikania do ekonomík oboch krajín. Kapitálový vstup MOL-u do Slovnaftu bol uskutočnený v záujme oboch rafinérskych spoločností, v záujme posilnenia prítomnosti na trhu v celom stredoeurópskom regióne. Ďalším veľkým investičným projektom je odkúpenie Investičnej a rozvojovej banky maďarskou OTP Bank a jej premenovanie na OTP Banka Slovakia. V ostatnom čase evidujeme aj prienik kanadského či amerického kapitálu prostredníctvom maďarských poradenských, konzultačných a developerských spoločností.
K 31. 12. 2004 dosiahol stav maďarského majetkového kapitálu a reinvestovaného zisku v SR výšku 24,9 mld. Sk, čím sa Maďarská republika zaradila na 6. miesto medzi zahraničnými investormi v SR. Oproti skutočnosti roka 2003, keď dosiahol stav majetkového kapitálu a reinvestovaného zisku hodnotu 17,7 mld. Sk, je zrejmý nárast priamych zahraničných investícií o viac ako 7 miliárd Sk, čo dokumentuje záujem nášho južného suseda o investovanie v SR. Čo sa týka investícií slovenských subjektov v Maďarsku, ide o neporovnateľnú hodnotu, ktorá za rok 2004 predstavovala hodnotu asi 960 mil. Sk. V priebehu I. štvrťroka 2005 nezaznamenal stav priamych zahraničných investícií žiaden pohyb.
Čo nás spája
V konkurenčnom priestore krajín EÚ je základnou nutnosťou každého podnikateľa a krajiny spájať sa do partnerských zväzkov na báze vzájomnej výhodnosti, s cieľom vytvoriť ekonomicky a konkurenčne silné celky s predpokladmi odolávať, uspieť a presadiť sa na trhu únie, ako aj pri hľadaní nových odbytových možností a diverzifikácie obchodných vzťahov, mimo trhov EÚ. K takýmto kooperačným hospodárskym spojeniam príde nielen medzi SR a MR, ale aj v širšom poňatí spojením a využitím vzájomných výhod pre podnikateľské subjekty krajín V4 a EÚ. V tomto procese vzrastie význam aj cezhraničnej a regionálnej spolupráce, ktorej nedeliteľnou súčasťou je práve ekonomická spolupráca. V tejto oblasti sa ponúkajú najmä pre malých a stredných podnikateľov nové možnosti na ich vzájomnú kooperáciu, ktorá bude viesť k vzájomnej výhodnosti.