Cena emisných kvót je v Európe historicky najnižšia. Na Komoditnej burze Bratislava stojí tona skleníkových plynov od 100 do 140 korún. Pritom na jar 2006 to bolo ešte viac ako tisíc korún. Na parížskej burze Powernext sa minulý týždeň za tonu emisnej kvóty platilo 3,50 eura (asi 120 korún). Potom kvôli predpovediam meteorológov, že sa v Európe ochladí, začala cena mierne stúpať. V takom prípade by totiž teplárne a elektrárne boli nútené zvýšiť výrobu, a teda aj vypúšťanie emisií.
Nízka cena má však viac príčin. Okrem teplej zimy sú to aj veľké prebytky emisných kvót v Európskej únii. "Členské štáty a následne podniky ich dostali na roky 2005 až 2007 viac ako v skutočnosti potrebujú," tvrdí špecialista na obchodovanie s touto komoditou Peter Šári zo spoločnosti WMJ company. Odhaduje, že v rokoch 2005 až 2007 bude v EÚ prebytok kvót viac ako 300 miliónov ton. Podľa niektorých prognóz sa môže stať, že priemerná obchodovateľná cena emisií ostane dlhší čas okolo troch - štyroch eur za tonu. "Ale nedá sa vylúčiť, že klesne až pod jedno euro," upozorňuje Šári.
Veľa kriku pre nič?
Na nedostatok kvót sa podľa Šáriho nemôžu sťažovať ani podniky na Slovensku. Pritom v roku 2005 sa obávali, že im budú chýbať. Z prvého trojročného cyklu obchodovania s emisiami sa zatiaľ dá hodnotiť len rok 2005. Z ročnej kvóty 30,1 milióna ton Slovensko malo prebytok asi päť miliónov ton, hoci chcelo limit o 14 percent vyšší. "Aj minulý rok využili naše podniky asi o šestinu limitov menej ako mohli," predpokladá podpredseda burzovej komory Ľubomír Chmelík. Oficiálne výsledky však budú známe asi o dva mesiace. "Čudujem sa kriku, ktorý spustili, keď nám teraz Európska komisia oznámila, že v rokoch 2008 až 2012 bude mať Slovensko k dispozícii ročne namiesto požadovaných 41,3 milióna ton len 30,9 milióna."
Pozor na zadné vrátka
Snaha Bruselu znížiť Slovensku do roku 2012 limity vypúšťania skleníkových plynov o 26 percent, vyvolalo u podnikateľov silný odpor. Argumentujú odstavením jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorej produkciu bude treba nahradiť aj tepelnými zdrojmi vypúšťajúcimi do vzduchu oxidy uhlíka. Ale tiež hrozbou, že chýbajúce limity emisií môžu zapríčiniť zníženie priemyselnej produkcie, lebo firmy nebudú môcť naplno vyrábať. "Všetci hovoria, že majú málo pridelených kvót. Ale teraz, keď je cena veľmi nízka, nemá o kupovanie emisií nikto záujem," upozorňuje Chmelík. O dva - tri roky však môže byť situácia iná ako teraz. Namiesto teplej zimy môžu Európu sužovať mrazy. A potom by sme potrebovali aj vyššiu emisnú kvótu.
Možno aj žaloba
Ministerstvo životného prostredia, ktorému sa zatiaľ nepodarilo presvedčiť Európsku komisiu, aby neznižovala slovenskom navrhovaný limit, nevylučuje žalobu na Brusel. "Hoci sa Európa snaží pri znižovaní emisií skleníkových plynov o svetové líderstvo, nemalo by to byť na úkor niektorých krajín a ich hospodárskeho rastu," pripomína minister životného prostredia Jaroslav Izák. V týchto dňoch Slovensko ešte rokuje s Európskou komisiou. Snaží sa ju presvedčiť o negatívnom vplyve zníženia kvót na našu ekonomiku. Sporom sa však už má na budúci týždeň zaoberať aj vláda. Mala by rozhodnúť, či Brusel zažalujeme na Európskom súdnom dvore. V podobnej situácii sú aj ďalšie európske štáty.
Žaloba môže byť úspešná
"Žaloba je legitímny nástroj," tvrdí odborník na európske právo, právnik Radoslav Procházka. Úspešnosť prípadnej žaloby si netrúfa predpovedať. Vidí ju ako "otvorený variant", ktorého úspech by nevylúčil.
Štátne orgány však budú musieť vyvinúť mimoriadne úsilie. "Slovensko musí napadnúť akt komisie, ktorý sa dotýka tých jeho záujmov, ktoré chránia zakladateľské zmluvy Európskeho spoločenstva," tvrdí Procházka. Dĺžku prípadného sporu odhaduje na menej ako rok. Existuje precedens, pri ktorom sa štát únie súdil kvôli emisným kvótam s Bruselom? Procházka tvrdí, že úspešne sa už bránila Veľká Británia. Ale jej problém sa celkom nepodobal na ten, ktorý má teraz Slovensko.
Ministerstvo životného prostredia už v roku 2005 pripúšťalo žalobu na Brusel kvôli zníženiu emisných kvót na roky 2005 až 2007. Vtedy sa však s Európskou komisiou napokon dohodlo.