Obaja ministri - Martin Fronc aj Ivan Mikloš - chcú učiteľom pridať zhruba dve tisícky tak, aby sa priemerný plat v školstve na budúci rok vyrovnal priemeru v národnom hospodárstve, 18 200 korún. Mikloš tvrdí, že na to treba vyčleniť 650 miliónov, podľa Fronca je to málo. "Ani zďaleka to nestačí, budeme potrebovať asi pol druha miliardy korún," odkázal minister školstva Miklošovi.
Vyššie platy...
Nesúlad v číslach vychádza z rozdielnych názorov ministrov na prepúšťanie učiteľov. "Náš predpoklad platí pri poklese stavu učiteľov o tri až štyri percentá," zdôraznil šéf rezortu financií. Minulý školský rok muselo kvôli plánovanej redukcii opustiť zamestnanie približne päť percent pracovníkov stredných a základných škôl. "Vzhľadom na to je ambícia ministra financií nereálna - prepúšťanie bolo razantnejšie, ako sme čakali," tlmočí Froncovo stanovisko jeho hovorkyňa Monika Murová. Rezort školstva zastáva názor, že na budúci rok by sa racionalizácia učiteľského stavu mala spomaliť. "Vláda bojuje s vysokou nezamestnanosťou, zmiernenie prepúšťania považujeme za normálne," reaguje na Miklošove požiadavky Murová.
...alebo prepúšťanie
Minister financií ustúpiť nechce. "Redukcia učiteľského zboru o tri až štyri percentá je reálna, pretože podobným tempom sa ročne znižuje aj počet žiakov a v budúcnosti sa zmena neočakáva," bráni sa Mikloš. Podľa neho je na základných a stredných školách stále viac učiteľov, ako treba. "Aj pri navrhovanom poklese zostane v regionálnom školstve prezamestnanosť," povedal. Ministerstvo školstva to nepopiera. "Určite je potrebné, aby v priebehu nasledujúcich rokov došlo k ďalšiemu poklesu počtu učiteľov, keďže žiakov stále ubúda, ale netreba sa tak ponáhľať," skonštatovala Murová.
Rozhodnú samosprávy
Konečné slovo budú mať samosprávy, pod ktoré stredné a základné školy patria. Ony majú právo rozhodnúť o tom, kedy a koľko učiteľov prepustia. Šéf Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora povedal, že samosprávy o veľkom prepúšťaní v budúcom roku neuvažujú. Redukcia za ostatné roky bola značná. Len vlani prepustili asi sedemtisíc zamestnancov, z toho bolo učiteľov vyše štyroch tisíc. V spore rezortov o platy sudcu robiť nechce. Pripustil však, že školy nemajú peniaze na rozhadzovanie. "Nechcem dať za pravdu ani jednému z ministrov. Keďže však viem, aké sú problémy s platmi tento rok, prikláňam sa skôr k tomu, že plánovanú sumu treba zvýšiť," poznamenal Sýkora.
Nenásytné ministerstvá
O tom, koľko školstvo nakoniec dostane, rozhodne vláda. V rokovaní o rozpočte má kabinet pokračovať na budúci týždeň. Koncom augusta sa rozpočet dostane na Koaličnú radu. Do parlamentu ho musí kabinet odoslať najneskôr v polovici októbra. Dovtedy by malo byť viac-menej jasné, na čo sa použije približne päť a pol miliardy voľných zdrojov, ktoré sú v rezerve vlády na priority.
Požiadavky jednotlivých ministerstiev prevyšujú rezervu o 35 miliárd korún. Najviac pýtajú rezorty dopravy, pôdohospodárstva, práce, školstva a vnútra. Lídrom je ministerstvo dopravy, ktoré pýta nad rámec rozpočtu vyše desať miliárd korún, najmä na diaľnice.
| Požiadavky niektorých rezortov na štátny rozpočet (v mld. Sk) | |
| Ministerstvo dopravy | |
| - diaľnice, rýchlostné cesty, cesty I. triedy | 4,6 |
| - železničná doprava | 4,1 |
| - informatizácia spoločnosti | 1,3 |
| - letecká doprava | 0,2 |
| Ministersto školsva | |
| - regionálne školstvo | 3,4 |
| - verejné vysoké školy | 0,4 |
| - veda a technika | 2,8 |
| Ministerstvo práce | |
| - zníženie odvodového zaťaženia práce | 4 |
| - transformácia sociálnych služieb | 0,4 |
| Ministerstvo vnútra | |
| - príspevok na ubytovanie | 0,2 |
| - materiálno technické vybavenie PZ | 0,5 |
| - biometria a presun registra obyvateľov | 1 |
| Požiadavky rezortov spolu | 39,2 |
| Možnosti štátneho rozpočtu | 5,4 |