Monitoringové agentúry verzus médiá

Niektoré monitoringové agentúry pravdepodobne porušujú autorský zákon. Nemajú totiž podpísané zmluvy so všetkými vydavateľmi denníkov, ktoré by ich oprávňovali preberať uverejnené články z týchto periodík. Majitelia denníkov takýmto spôsobom prichádzajú o čitateľov, a tým o niekoľko desiatok tisíc korún mesačne. Autorský zákon síce hovorí, že súhlas autora -- v tomto prípade vydavateľa ako zamestnávateľa -- sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny diela zverejneného v novinách alebo inom informačnom prostriedku, najmä o ekonomických, politických alebo náboženských udalostiach či otázkach a na verejný prenos s takýmto obsahom.
"Toto však neplatí, ak si autor v jednotlivých prípadoch vyhradil právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos tohto diela," tvrdí odborník na autorské právo, Slavomír Olšovský. Všetky mienkotvorné slovenské denníky si túto výhradu -- paragraf 33 autorského zákona -- uplatňujú. Formulka: "Autorské práva vyhradné. Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií, grafov vrátane údajov v elektronickej podobe len s predchádzajúcim písomným súhlasom vydavateľa," by ich teda mala chrániť.
Podľa zistení HN tak neexistuje žiadna legálna možnosť pre monitoringové agentúry preberať články na ďalšie komerčné využitie. "Ak si noviny vyhradia právo, agentúry sa nemôžu odvolávať ani na ďalšie paragrafy autorského zákona," mieni iný expert na autorské právo, ktorý si neželá byť menovaný.
Monitoringové agentúry tvrdia, že odborné stanovisko ich právnych zástupcov znie inak, odmietli sa však vyjadriť, na ktorý zákon sa odvolávajú. "My robíme štruktúrovanú databázu, nejde teda o pôvodné noviny," konštatuje majiteľ jednej monitoringovej agentúry. Dodáva ešte, že žiadnemu vydavateľstvu neohrozujú náklad, lebo nenahrádzajú tlačené noviny, slúžia iba na vyhľadávanie súvislostí.
Podľa tlačovej hovorkyne Generálnej prokuratúry, Svetlany Husárovej, ak by sa došlo k porušeniu autorských práv podľa Trestného zákona (§ 152), hrozil by trest odňatia slobody dva roky, peňažný trest alebo prepadnutie veci. "Ak získa niekto týmto činom značný prospech, alebo ak sa ho dopustí v značnom rozsahu, je trest vyšší -- od šesť mesiacov do päť rokov," dodáva Husárová.