StoryEditor

Zonáciu blokujú spory

12.04.2006, 00:00
V zonácii Tatranského národného parku (TANAP) stále neexistuje zhoda. Ochrana prírody si ju predstavuje inak ako lesníci. Neštátni vlastníci lesov navyše jej schválenie podmieňujú doriešením výšky ujmy a spôsobu jej náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Vláda sa chce zonáciou zaoberať budúci mesiac.
V zonácii Tatranského národného parku (TANAP) stále neexistuje zhoda. Ochrana prírody si ju predstavuje inak ako lesníci. Neštátni vlastníci lesov navyše jej schválenie podmieňujú doriešením výšky ujmy a spôsobu jej náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Vláda sa chce zonáciou zaoberať budúci mesiac a rozhodnúť ešte do predčasných volieb.
Návrh štátnej ochrany prírody predpokladá, že z celého parku by v A-zóne, s najprísnejším piatym stupňom ochrany prírody, malo byť 55 percent územia. Táto plocha s rozlohou 41-tisíc hektárov by mala ostať divočinou, ponechaná na samovývoj. "Súhlasili sme s preklasifikovaním stupňa ochrany v intravilánoch do najmiernejšej zóny D a so znížením ochrany v existujúcich športoviskách. Sme však proti budovaniu nových športovísk na zelených plochách," uviedol Slavomír Celer zo Správy štátnej ochrany prírody TANAP-u.
Najvážnejšie nezhody panujú medzi ochranármi a Štátnymi lesmi TANAP-u. Sporné územie sa týka asi tritisíc tristo hektárov, čo je 19 percent z A-zóny. Ide najmä o Tichú a Kôprovú dolinu. Peter Líška, generálny riaditeľ tatranských lesov, tvrdí, že ani v tomto území nie sú pôvodné lesy a ich ponechanie ako divočina by bolo rizikom aj pre ostatné porasty, ale aj pre rozvoj cestovného ruchu.
Ochranári rokovali aj so súkromnými vlastníkmi lesov, ktorí podľa nich v podstate so zonáciou súhlasia, ak budú jasné kompenzácie. "Platný zákon rieši len kompenzácie za drevo, a nie celú majetkovú ujmu. To by sa malo doriešiť legislatívne, najlepšie vyplácaním paušálu," hovorí Celer. Neštátni vlastníci lesov však zásadne nesúhlasia. "Chceme vedieť, čo budeme mať za to, že sa lesa nedotkneme. Bez toho na to nepristúpime," hovorí Ján Michalko, predseda urbariátu v Štrbe. Samospráva i podnikatelia majú výhrady akurát k nedostatočnému zmäkčeniu ochrany v športových areáloch, ktoré by sa mali podľa nich dostať tiež do zóny D ako súčasti intravilánov.

Na obnovu 730 miliónov
Štátne lesy Tatranského národného parku budú počas nasledujúcich desiatich rokov potrebovať na obnovu lesov postihnutých vetrovou kalamitou viac ako 731 miliónov korún. Financovať ju chcú najmä z rezervy 530 miliónov korún, ktorú utŕžili za predaj kalamitného dreva. Zvyšok z peňazí darcov, Fondu solidarity Európskej únie a z príspevkov ministerstva pôdohospodárstva. Kalamita v novembri 2004 poškodila územie národného parku v správe štátnych lesov na ploche viac ako 8,7 tisíca hektárov.

Zonácia podľa rezortu životného prostredia:
A-zóna  55% územia TANAP (5. stupeň ochrany prírody)
z toho 36% nelesný biotop
23% kosodrevina 
41% lesy
B-zóna 17% ( 4. stupeň ochrany prírody)
97% lesy
 3% kosodrevina
C-zóna 27% ( 3. stupeň ochrany prírody)
93% lesy
D-zóna 0,6% (2. stupeň ochrany prírody)
väčšina intravilán a športoviská
zonácia podľa rezortu pôdohospodárstva vyňať 19 percent z A-zóny do režimu 4., prípadne 3. stupňa ochrany prírody (B a C zóna)
zdroj: Správa ŠOP TANAP a ŠL TANAP
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
19. apríl 2024 07:19