Slabý hospodársky rast Japonska a Nemecka v minulom roku najviac prispel k tomu, že oživovanie globálnej ekonomiky nastane najskôr v ďalšom štvrťroku. Aj napriek problémom v uplynulých kvartáloch obe krajiny úspešne zvyšujú export a dosahujú prebytky obchodnej bilancie. Ich nedostatkom je však slabý vnútorný dopyt, ktorý je charakteristický najmä pre Japonsko.
Na druhej strane niektoré vyspelé ekonomiky ako USA, Veľká Británia a Austrália dosiahli v minulom roku priaznivý rast, výrazne však zaostávajú v exporte a dosahujú rozsiahle obchodné deficity. "Po slabých výsledkoch na konci roku vo viacerých krajinách G7 je zrejmé, že globálne oživenie ekonomiky sa odkladá o ďalší štvrťrok," uviedol hlavný ekonóm OECD Jean-Philippe Cotis. Reagoval tak na zverejnené údaje, podľa ktorých japonská ekonomika klesala tretí štvrťrok za sebou a v štvrtom štvrťroku zaznamenalo prepad aj Nemecko. Viacerí analytici sa zhodujú, že Nemecko aj Japonsko sú dôkazom štrukturálnych problémov, ktoré v 90. rokoch sprevádzali viacero vyspelých ekonomík. Obe krajiny sú totiž svetovými exportnými lídrami, nedarí sa im však stimulovať výdavky domáceho obyvateľstva, čo sa prejavuje ako významná brzda ekonomického rozvoja. OECD predpokladá v tomto roku pre obe krajiny rast, a to o 0,5, resp. 0,4 percenta.
Naopak, pozitívne výsledky dosiahla Veľká Británia, ktorej nezamestnanosť klesla na 2,6 percenta, čo je najmenej od roku 1975. Americký Federal Reserve -- inštitúcia vykonávajúca v USA funkcie národnej banky -- predpovedá na tento rok rast 3,75 -- 4 percentá. "Získavajú na raste iných ekonomík, najmä vďaka medzinárodnej expanzii služieb, ale tiež cez spotrebiteľskú zadlženosť, ktorá nejaví žiadne náznaky poklesu a môže v budúcnosti spôsobiť problémy," komentoval situáciu týchto ekonomík ekonóm Jean-Luc Greau, autor diela Budúcnosť kapitalizmu. USA a Veľká Británia dosiahli vlani rekordné obchodné deficity. Podobný trend zaznamenala aj Austrália.
Silný kontrast vidieť s kontinentálnou Európou. Slabé výsledky okrem Nemecka dosahujú aj ďalšie krajiny, čo znížilo celkový rast eurozóny za minulý rok na 0,2 percenta. Rast klubu najbohatších krajín G7 v poslednom štvrťroku 2004 bol 1,5 percenta, čo ďaleko zaostalo za očakávaniami, ktoré rátali so zvýšením spoločného HDP o 2,5 percenta. Rast by mal, podľa predpovedí ekonómov, v tomto roku pokračovať, pre spomínané problémy niektorých ekonomík však určite nebude výrazný.
StoryEditor