Ani dva roky po veternej smršti, ktorá 19. novembra 2004 zničila vo Vysokých Tatrách 12 500 hektárov lesa, nie je jasná budúcnosť tohto nášho najznámejšieho národného parku. Hoci predstavitelia ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia deklarovali vôľu dohodnúť sa na spôsobe obnovy Vysokých Tatier, doteraz sa tak nestalo. O zonácii sa nevedeli dohodnúť ani ministri bývalej vlády, hoci pochádzali z jednej politickej strany. Bez nej sa nedá schváliť nový návštevný poriadok ani určiť, kde a ako sa bude podnikať. Kým ju vláda neschváli, budú medzi ekológmi a lesníkmi pokračovať konflikty týkajúce sa nielen ťažby a spracovania dreva, ale aj ochrany jednotlivých tatranských lokalít. "Za dva roky sa situácia nezmenila a napätie trvá. Tolerovaním masívnej ťažby dreva štát riskuje konflikt s EÚ, lebo Brusel monitoruje ničenie území a biotopov európskeho významu v Tatrách," upozorňuje Ľubica Trubíniová z mimovládneho výboru Naše Tatry.
Odpor vlastníkov lesov
Zonáciu mala schváliť vláda najneskôr do prvého novembra tohto roku. Táto povinnosť vyplýva zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Keďže tak neurobila, Lesoochranárske zoskupenie VLK tvrdí, že kabinet porušil zákon. "Návrh novej zonácie je pripravený. Pri jeho prerokúvaní s vlastníkmi lesov však ministerstvo narazilo na ich tvrdý odpor. Obávajú sa, že štát nebude mať dostatok financií na náhradu za obmedzenie hospodárenia v lesoch," uviedol pre HN rezort životného prostredia. Vlastníci navrhujú riešiť náhradu finančnej ujmy za neťaženie dreva v chránených územiach zmluvami o nájme pozemkov. Mali by sa uzavrieť pred prijatím zonácie. Zároveň treba pripraviť aj sadzobník výšky nájmu. Tento postup je však podľa ministerstva životného prostredia možný, len ak sa prijme novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Rezort to má v pláne legislatívnych úloh na rok 2007.
Park -- divočina?
Ministerstvo životného prostredia navrhuje rozčleniť územie TANAP-u do štyroch zón. Do najprísnejšie chránenej zóny "A", kde by sa zakázal akýkoľvek zásah človeka, navrhuje začleniť 41 500 hektárov, teda 55 percent územia TANAP-u. Z nich patrí štátu 27-tisíc hektárov, zvyšok súkromným vlastníkom.
Pôdohospodárom sa to zdá veľa a do najprísnejšie chránenej zóny navrhujú zaradiť len 39 percent územia národného parku. "Rozchádzame sa v názore, ale chceme nájsť spoločný postup," zdôraznil minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Najväčšie nebezpečenstvo pre TANAP je podľa neho snaha štátnej ochrany prírody zaradiť územia Vysokých Tatier do kategórie "divočinových národných parkov". Nezohľadňuje však kvalitu a schopnosť tatranských ekosystémov fungovať v bezzásahovom režime.
Po ničivej tatranskej "bóre"
Prepadový vietor, čiže tatranská "bóra", ktorá sa pred dvomi rokmi zniesla v TANAP-e z hôr do údolia, mala najničivejší účinok v ich novodobej histórii. Spôsobila škody za osem miliárd korún. Zničila 12 600 hektárov lesa, v ktorom pováľala približne 2,5 milióna kubíkov stromov. Z kalamitného dreva v pôsobnosti Lesov TANAP-u sa ich spracovalo a odviezlo 1,87 milióna kubíkov, čo predstavuje 92 percent drevnej hmoty. Ďalšie množstvo dreva sa spracovalo na území súkromných vlastníkov. Pováľané porasty ostali najmä v prísnejšie chránených lokalitách, z ktorých ich štátna správa ochrany nepovolila odviezť. Časť týchto území by sa mala ponechať na "samovývoj".
Podľa Lesov TANAP-u sa doteraz vysadili nové dreviny na 678 hektároch.
Návrh zonácie
A -- zákaz akéhokoľvek zásahu človeka (41 500 hektárov)
B -- zásahy povolené len za určitých podmienok (12 500 ha)
C -- možnosti zásahu, rozvoj rekreácie, podnikania (20 000 ha)
D -- intravilány -- 15 tatranských osád, možnosť podnikania (450 ha)