Nadlimitný odpad sirotou

V čom spočíva jednoduchosť, a zároveň silný dosah, uvedenej zmeny?
-- V malej obmene dôležitej formulácie. Výmena pádov, "pre ktoré" zásadne zmenila doterajšie poňatie spôsobu platieb do Recyklačného fondu v oblasti obalových materiálov. Druhým momentom je, že podľa upraveného textu od 1. januára tohto roku nemusí do fondu prispievať výrobca alebo dovozca obalových materiálov, ktorý zabezpečí sám alebo prostredníctvom oprávnenej organizácie zber odpadov z obalov a ich zhodnocovanie (recykláciu) v rozsahu záväzných limitov ustanovených v nariadení vlády. Alebo inak -- výrobcovia a dovozcovia obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov, kovu, zo špecifikovaných druhov plastov, z papiera, lepenky a zo skla a dovozcovia výrobkov balených v uvedených materiáloch, sú povinní platiť príspevok do Recyklačného fondu len vtedy, ak nezabezpečia sami alebo prostredníctvom tzv. oprávnenej organizácie splnenie zhodnocovacieho alebo recyklačného limitu podľa zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch.
Dá sa to tiež rozumieť tak, že štát spomenutou právnou úpravou ukladá povinnosť "postarať sa" po životnosti iba o tú časť odpadov, ktorej objem určujú limity zhodnotenia? Neprestanú sa vytvárať zdroje na financovanie systému zberu a zhodnocovania zostávajúcej časti odpadov, čiže tej, ktorá do tohto limitu nie je zahrnutá?
-- Je to tak. Práve kumulovanie zdrojov na zabezpečenie zhodnotenia zostávajúceho odpadu by malo byť poslaním Recyklačného fondu. Plniť ho bez zákonného nástroja však nemôže. Znamená to, že odpady mimo limitov zhodnotenia zostanú otvorenou otázkou čakajúcou na riešenie -- navyše s neodmysliteľnými dôsledkami na životné prostredie krajiny. Prijatá zákonná úprava v oblasti nakladania s odpadmi z obalov je protirečivá i v tom, že od povinnosti plniť limity zhodnotenia odpadov z obalov oslobodzuje výrobcov obalov. Podobný prístup ako pri obaloch uplatnil zákon č. 733/2004 Z. z. aj vo vzťahu k limitom a k plateniu príspevkov do fondu za elektrozariadenia. Výrobcovia a dovozcovia výrobkov a materiálov v tých komoditách, pre ktoré podobná právna úprava prijatá nebola, napríklad batérií a akumulátorov, pneumatík, olejov, papiera a pod., sa môžu právom považovať za diskriminovaných. Týchto podnikateľov zákon o odpadoch zaväzuje prispievať do Recyklačného fondu za celú produkciu vyrobenú alebo dovezenú na trh v SR a neposkytuje im žiadne limity ani iné možnosti, ktoré by túto povinnosť zmierňovali.
Kedy možno očakávať, že sa dôsledky zmien, ktoré by prispejú k postupnému vysýchaniu príjmov fondu, prejavia?
- Tie sa už prejavujú. Znižuje sa najmä množstvo prostriedkov na tzv. obalových sektoroch, a tým aj na účte všeobecného sektora Recyklačného fondu, z ktorého sú uhrádzané nárokovateľné príspevky obciam. Ak naznačený vývoj bude pokračovať, možno pomerne presne určiť, dokedy si zachová funkčnosť inštitúcia, ktorá za svoju pomerne krátku existenciu prispela nemalým dielom k zlepšeniu v odpadovom hospodárstve na Slovensku. Je na kompetentných orgánoch, aby zhodnotili tento prínos a zvážili možné negatívne dôsledky jej plazivého zániku v oblasti životného prostredia.