Estónska ekonomika nám stále uteká

Estónsku sa bude aj v najbližších rokoch dariť lepšie ako Slovensku. V minulom roku bola ekonomika tejto krajiny len s 1,3 milióna obyvateľov výkonnejšia ako naša a na tom sa v blízkej budúcnosti nič nezmení. Estónci budú naďalej ťažiť z podnikateľského prostredia nakloneného investorom, ako aj zo svojej strategickej polohy. Aj preto nás vlani predbehli v tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa. O dva roky by mali Estónci dosiahnuť viac než 61 percent priemeru EÚ. Na Slovensku by to malo byť len 58 percent.

Vyššie mzdy i náklady
Bežný život v Estónsku sa podobá na ten náš na Slovensku. "Týka sa to aj životnej úrovne. Aj keď sa môže zdať, že Estónci zarábajú o trochu viac, majú aj vyššie životné náklady," hovorí obchodný zástupca SR pre pobaltské krajiny Tomáš Škurla. Estóncov je síce menej ako obyvateľov Bratislavského a Nitrianskeho kraja dokopy, no majú napríklad dvakrát viac internetových prípojok ako celá SR. Do praxe sa im podarilo zaviesť aj tzv. e-komunikáciu. "Je to najmä vďaka vydaniu elektronických identifikačných kariet. Šetrí to čas a zvyšuje efektivitu práce," hovorí Škurla.

Pobaltský štát ťaží predovšetkým z ekonomickej naviazanosti na škandinávske krajiny, najmä na Fínsko. Konzervatívna rozpočtová politika priviedla Estónsko na druhú najlepšiu pozíciu v EÚ v hospodárení s verejnými financiami. Tie už piaty rok za sebou vykazujú prebytok. Po Slovinsku je Estónsko druhá najmenej skorumpovaná krajina strednej a východnej Európy a v indexe ekonomickej slobody sa spomedzi 161 krajín nachádza na šiestom mieste.

Otvorená ekonomika
Zahraničné investície priťahuje Estónsko do všetkých priemyselných sektorov. Podporila ich rovná daň na úrovni 26 percent, ktorú zaviedlo už v roku 1991. Tento rok sa sadzba znížila na 24 percent a do roku 2009 by mala klesnúť až na 20 percent. Rovným zdanením sa neskôr okrem Slovenska inšpirovali viaceré krajiny, napríklad Litva, Lotyšsko, Rusko či Ukrajina. "Touto úpravou, ako aj nulovou daňou z reinvestovaného zisku, Estónsko pritiahlo najviac zahraničných investícií spomedzi pobaltských krajín," hovorí Tomáš Škurla. Rýchlejší rozvoj jeho ekonomiky však brzdí jej veľkosť. "Musíme čeliť nedostatku pracovných síl, predovšetkým manuálnych zamestnancov," hovorí estónsky novinár z ekonomického denníka Äpriäev Tonis Oja.

Na rozdiel od Slovenska ťaží Estónsko maximum zo svojej polohy. Vidieť to aj na cenách pozemkov. "Pozemky sú síce v Estónsku veľmi drahé, ale majú strategickú polohu. Záujem o ich kúpu je zo západu aj z východu," uviedol vedúci obchodných misií Nitrianskej obchodnej a priemyselnej komory v pobaltských krajinách Ivan Belka. Plusom pre investorov sú aj pravidlá pre investovanie do nehnuteľností, ale aj leteckej a lodnej dopravy. Estónci ich zladili so stavom v EÚ ešte pred svojím vstupom do únie. Navyše hlavné mesto Talin je druhým najväčším námorným prístavom v Pobaltí s dobrou sieťou obchodných koridorov, ktoré nadväzujú na historickú Jantárovú cestu. "Estónci sú rozhodne lepší obchodníci ako Slováci. Žije tam aj veľa bohatých Rusov, ktorí prevážajú tovar z krajín únie do Ruska a naopak," hovorí Belka. Aj preto sa väčšina tovarov nevyrába doma, ale dováža zo zahraničia.

Porovnanie vývoja ekonomík - Estónsko a Slovensko (veľký obrázok)