Vláda schválila novelu Zákonníka práce. Počas predchádzajúcich rokovaní došlo k mnohým ústupkom tak zo strany ministerstva, ako aj odborov. Ako hodnotíte to, čo sa podarilo vyrokovať?
- O novele sa veľmi dlho diskutovalo. Dokonca som preto požiadala pána premiéra o ďalšie dva týždne času, lebo sme potrebovali ešte ďalej diskutovať. Ale aj preto, že médiá nedávali korektnú informáciu o tom, ako to v skutočnosti vyzerá, ako to prebiehalo po pripomienkovom konaní, z čoho všetkého sa ustúpilo a čo všetko sa riešilo. Hneď, ako bol pripravený návrh novely Zákonníka práce, ale aj po následných rokovaniach so zamestnávateľmi som upozorňovala, že budeme presadzovať opatrenia, ktoré nepoškodia zamestnávateľov ani živnostníkov a budú v prospech občanov.
Po schválení novely vládou odborári tvrdili, že zamestnávatelia v ničom nechceli ustúpiť, tí však tvrdia, že ustupovali veľa. Ako to vidíte vy?
- Zásadných rozporov zostalo po uzavretí pripomienkového konania a všetkých našich diskusií šesť. Hovorím o zásadných pripomienkach. V týchto šiestich bodoch sme išli s rozporom aj do vlády. Predtým sa však uskutočnilo stretnutie na najvyššej úrovni tripartity. Premiér sa stretol s najvyššími predstaviteľmi tripartity a aj tých šesť bodov s nimi prerokoval. Rámcovo sa dohodli, čo prezentovali na tlačovej konferencii. Udialo sa to, čo sa dialo aj na predchádzajúcich zasadnutiach. Vzápätí po tom, ako sa niečo dohodlo, prišla republiková únia zamestnávateľov s tým, že to neplatí a opätovne otvárala nielen tie body, ktoré boli dohodnuté, ale aj ďalšie. Myslím si, že keby republiková únia zvolila iných, schopnejších, vyjednávačov, dosiahla by viac. Takto nechceli ustupovať a keď sa zasekli oni, zasekli sa aj odborári. Ak by boli zamestnávatelia ústretovejší, aj odborári mohli byť ochotní ustúpiť viac.
Mohlo to priniesť viac pre zamestnávateľov?
- Určite áno. My sme zostali neutrálni aj tam, kde Konfederácia odborových zväzov bola veľmi zásadná a nechcela ustúpiť. Aj tam sme sa snažili podržať zamestnávateľov, ak sme to považovali za správne. Napríklad sme zaviedli opatrenia na sprísnenie zodpovednosti v prípade škody, ktorú by zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi nedodržaním výpovednej lehoty. Odbory boli tvrdo proti takýmto úpravám.
Nebojíte sa, že lobing z rokovaní pred rokovaním vlády sa presunie do parlamentu?
- Neviem, o čom konkrétne chce hovoriť Republiková únia zamestnávateľov, pretože otvorila ešte ďalších 32 bodov, mnohé z nich také, ktoré sa v doterajších rozhovoroch ešte vôbec neobjavili. Musím zdôrazniť, že bolo dohodnuté ešte predtým, ako sa začalo rokovať o Zákonníku práce, že sa ministerstvo a odborníci z oblasti pracovného práva stretnú s koaličnými poslancami a budeme ich konkrétne a veľmi podrobne informovať o novele Zákonníka práce.
Na pripomienkové konanie ste predložili zákon s dôvodovou správou, podľa ktorej nemá novela zákonníka vplyv na zamestnanosť ani verejné financie. Jeho oponenti však vidia dopady negatívne...
- My sme sa stretli s viacerými požiadavkami zo strany zamestnancov, keď nás upozorňovali na to, že sú nútení v rámci živnosti vykonávať práce, ktoré skutočne spĺňajú charakter závislej práce. Je tu aj dohovor Medzinárodnej organizácie práce. V rámci jeho odporúčania je, aby sa urobili všetky opatrenia na odstránenie zastierania pracovných pomerov.
Navyše musím povedať, že dopad by mal byť ekonomicky pozitívny. Na druhej strane vy si celkom neuvedomujete, čo zastieranie pracovného pomeru živnosťou znamená pre tých ľudí. Nemajú nárok na dovolenku, sú ukrátení o ďalšie výhody, ktoré sa týkajú úrazového poistenia, ochrany zdravia bezpečnosti pri práci. To je obrovská zodpovednosť, takže si myslím, že toto sme boli dlžní občanom Slovenska, pretože život a zdravie sú to najdôležitejšie, čo človek má. Zvyčajne si to neuvedomuje, až v tej chvíli, keď o to príde. Preto Zákonník práce znamená aj posilnenie ochrany a zdravia pri práci. Snažili sme sa do tejto oblasti zainteresovať aj odborárov, aby sme vedeli predísť akémukoľvek pracovnému úrazu.
Ako si teda vysvetľujete odmietavý postoj živnostníkov k novele?
- Neobjektívna informovanosť a skutočnosť, že médiá tvrdili niečo, čo v tom zákonníku nebolo. Nedali si ani námahu, aby sa s nami stretli a nechali si vysvetliť naše stanovisko. Zákonník práce vypracovalo ministerstvo, odborníci z oblasti pracovného práva, akademickej obce, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, zástupcovia zamestnancov aj zamestnávateľov. A vy si myslíte, že títo ľudia by pripravili hlúposť? Asi ťažko.
Zástupcovia zamestnávateľov a živnostníkov sa odvolávali na svoje vlastné skúsenosti a poznatky. Napríklad, protestoval zväz stavbárov a na ich stranu sa priklonil aj minister výstavby...
- Trúfam si tvrdiť, a je to aj skutočnosť, že Zákonník práce šiel na rokovanie vlády bez rozporov s inými rezortmi. Neviem, prečo vás tak trápia tie živnosti. Pán Špirko v poslednej fáze hovoril o tom, že sa to dotkne 400 000 živnostníkov, fyzických osôb je presne 417-tisíc živnostníkov. Musíte si však uvedomiť, že živnosť sa realizuje skutočne na základe živnostenského zákona, ktorý vymedzuje živnosť prostredníctvom šiestich znakov. Tieto musia byť splnené. Nevidím dôvod, aby ľudia pracovali na živnosť, keď ich práca základné znaky živnosti nenapĺňa. Ide aj o akceptovanie odporúčaní dohovorov Medzinárodnej organizácie práce.
Živnostníci však zákonník neprivítali ako niečo, na čo netrpezlivo čakali...
- Stretli sme sa so zástupcami všetkých živnostníkov. Konkrétne pánom Gottschalom, ktorý zastupoval Slovenskú komoru živnostníkov, ktorá je - dá sa povedať - stavovským a reprezentatívnym orgánom, bez problémov sme sa dohodli a všetko si vysvetlili.
Preto nerozumiem, prečo ste vy médiá naskočili na to, čo tvrdia zamestnávatelia, ktorí si skutočne vypomáhajú tým, že obchádzajú závislú prácu a nútia ju vykonávať na živnosť. Potvrdili to aj výsledky prieskumov.
V ostatnom období prebehli viaceré prieskumy verejnej mienky na tému Zákonník práce. Výsledkom bolo, že s ním väčšina živnostníkov nesúhlasila. Nemyslíte si, že tie živnosti ľuďom vyhovujú?
- Kto bude chcieť a bude to spĺňať znaky živnosti uvedené v živnostenskom zákone, môže živnosť vykonávať ďalej. Veď my sme sa v ničom nedotkli živnostenského zákona ani Obchodného zákonníka a nevstúpili do nich ani jedným slovom. Tých, ktorí podnikajú podľa nich, sa to nemôže dotknúť. A tí, ktorí nie, musia potom tlačiť na zmenu živnostenského zákona, aby takúto činnosť naďalej mohli robiť. Ja sa tomu vôbec nebránim, len som zadefinovala, čo je to závislá práca. Išlo o splnenie cieľa odstrániť skryté pracovné pomery, čo potvrdil aj výskum, realizovaný v novembri minulého roka Právnickou fakultou Trnavskej univerzity.
Koľko ľudí je podľa vás nútenými živnostníkmi, máte nejaký odhad?
- Ako ho môžem mať ja, keď živnostenské oprávnenia vydávajú živnostenské odbory a tie vykonávajú aj kontrolu živnostníkov. Takáto kontrola bola aj v roku 2005, a práve tam bolo zistené, že ľudia často vôbec nevykonávajú skutočnú živnosť a nenapĺňajú jej znaky. Je to akcia, ktorá mala názov Vietor. V mnohom bola dodnes svojím spôsobom nedotiahnutá v nadväznosti na nedostatočne formulovanú definíciu závislej práce v Zákonníku práce. Práve preto ju bolo treba presnejšie definovať. Musím dodať, že ak by sa ktorýkoľvek z týchto občanov obrátil v tejto veci na súd, bez problémov by svoj spor vyhral aj pri súčasnom platnom právnom stave.
Lenže ľudia nie sú zvyknutí súdiť sa...
- Viete si predstaviť, že máme fabriky, ktoré niekoľko mesiacov nevyplácali ľuďom mzdu, a tí ľudia nemajú z čoho žiť, stále máme vysoké percento ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi a nemajú na to, aby zaplatili súdne poplatky. Množstvo ľudí nevie, ako má vyzerať súdna žaloba.
Právnici vidia aj v tomto problém. Podľa nich síce novela zvyšuje práva zamestnancov, ale tí nie sú ochotní súdiť sa ani o svoje súčasné práva, keďže súdy trvajú roky...
- Problém nevidím až taký veľký, pretože máme inšpektoráty práce, ktoré vykonávajú kontroly a pomôžu ľuďom, aby sa domohli svojich práv, a to bol aj dôvod, na základe ktorého sme posilnili kompetencie Národného inšpektorátu práce.
Nedávno boli zverejnené údaje, podľa ktorých klesla nezamestnanosť na historické minimum. Mnohí ekonómovia pripisujú pozitívny vývoj aj súčasnému pracovnému právu. Ako vidíte túto súvislosť?
- Máme veľmi liberálny Zákonník práce, preto odpovedám otázkou: Ako je potom možné, že na južnom Slovensku máme stále vysokú nezamestnanosť? Prečo potom nie je Zákonník práce všeliekom aj v súčasnej dobe?
Verejnú diskusiu vyvolala aj analýza ministerstva práce, ktorá mapuje možnosti úprav v dôchodkovom systéme, aby sa zlepšilo financovanie Sociálnej poisťovne. Ktoré z týchto bodov uplatníte v praxi?
- Ale tu nejde o zoznam krokov, ktoré chceme urobiť. Prečítajte si návrh na uznesenie k tejto analýze a uvidíte, že z textu je úplne jasné, že nejde o opatrenia, ktoré sa budú tak, ako sú navrhnuté, realizovať. Napríklad v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že nebudeme predlžovať vek odchodu do dôchodku. Takže vôbec nevidím dôvod, aby sme o tom hovorili.
Práve preto sa pýtam, ktoré z tých bodov sú reálne a ktoré nie. Vy aj premiér ste povedali, že sa nebude znižovať výška odvodov do druhého dôchodkového piliera. Ale ktoré veci sú realizovateľné?
- Potrebujeme právnu analýzu. V hospodárení Sociálnej poisťovne nastáva deficit v základnom fonde starobného poistenia, ktorý sa onedlho vyšplhá na desiatky miliárd. Je ťažké nájsť ich v štátnom rozpočte a zároveň dodržať maastrichtské kritériá, ktoré sú záväzné aj na prijatie eura. Predchádzajúca vláda urobila chybnú kvantifikáciu. Finančné predpoklady, na základe ktorých bol zákon o starobnom dôchodkovom sporení pripravovaný, sa dnes ukazujú ako nereálne a musíme sa nimi zaoberať opäť. Ja tu okrem 1,5 milióna sporiteľov v druhom pilieri mám aj viac ako 1,2 milióna poberateľov starobných dôchodkov. A o tých sa musím postarať. Každá vláda, ktorá by prišla, by musela systém upraviť. Skúste si teda vypočuť iných ľudí ako tých, čo sú v Ineko či MESA 10.
To práve robíme...
- Skúste sa aj pozrieť na čísla, ako to vyzerá.
V minulosti sa uvažovalo napríklad o tom, že sa upraví valorizácia dôchodkov a tie už budú rásť iba o infláciu. Rast miezd sa nebude brať do úvahy. Tento bod sa objavil aj v spomínanej analýze. Ten tiež zostane iba na papieri?
- Jednoznačne. Zaviazali sme sa, že dôchodky sa ako percento náhrady z predchádzajúcej mzdy znižovať nebudú. Naopak, zastabilizujeme výšku a naštartujeme zvyšovanie. Takže valorizácia sa meniť nebude. Mnoho dôchodcov nemá peniaze, sú nútení napríklad kúriť si iba v jednej izbe. Takže nemôžeme a ani nemienime ich situáciu zafixovať na súčasnej úrovni, to je nemysliteľné.
Ďalším z opatrení je zásada "zárobok alebo dôchodok". Tú plánujete presadiť, alebo nie?
- Čakáte odo mňa odpoveď iba áno alebo nie?
Nie. Zaujíma nás, či neuvažujete povedzme o nejakom intervale, výške príjmov, od ktorej by sa možnosť poberať dôchodok aj plat naraz obmedzila...
- Samozrejme, že túto situáciu podrobne analyzujeme. Bývalá vláda spravila veľkú chybu v prípade predčasných dôchodkov. Mnoho ľudí odišlo do predčasného dôchodku a zostalo naďalej pracovať a poberať plat. Takže ešte bývala vláda musela systém výrazne sprísňovať.
My uvažujeme nad obmedzením poberania dôchodku i platu zároveň, ale nechceme negatívne zasiahnuť tých dôchodcov, ktorí tieto peniaze potrebujú a nechceme im zobrať možnosť privyrobiť si. Takže to analyzujeme.
Ministerstvo financií za minulej vlády plánovalo pokrývať deficity aj priamo z rozpočtu. Mimo peňazí z privatizácie, ktorú nová vláda zastavila. Neočakávate teda pomoc aj od tohto rezortu?
- Veď sme predsa jedna vláda a musíme hľadať spoločné riešenia. Táto vláda postavila veľmi ambiciózny rozpočet na rok 2007 a v porovnaní s predchádzajúcou vládou mala oveľa ťažšie podmienky vzhľadom na výpadok príspevkov Sociálnej poisťovne, ktoré plynú na účty súkromných dôchodkových správcovských spoločností. My už nemáme výnimku a tieto výdavky sa nám počítajú do schodku verejných financií. Viem, a súhlasím s ministerstvom financií, že žiaden schodok nie je dobrý. Aj vy doma môžete míňať iba to, čo zarobíte.