Spoločnosť EY prišla na Slovensko pred 30 rokmi, keď sa tu len rozbiehalo súkromné podnikanie. Akým vývojom odvtedy prešlo portfólio vašich služieb?
Mojou prvou a okamžitou odpoveďou bude určite to, že sa zmenilo veľmi výrazne, tak do šírky, ako aj do hĺbky. Ja osobne som nebol pri úplných začiatkoch, prišiel som do firmy o desať rokov neskôr. Viem však, že bezprostredne po našom vstupe na trh sme začínali len s tradičným portfóliom služieb. To znamená audit a daňové poradenstvo, ktoré v tom čase slúžilo skôr ako pomoc pre zorientovanie sa v podnikateľskom prostredí na Slovensku v úvode 90. rokov.
Komu boli tieto služby určené?
Najmä veľkým zahraničným korporáciám, ktoré objavili našu krajinu. A nielen ju, ale vlastne celý región strednej a východnej Európy, ktorý sa po páde komunizmu začal orientovať na kapitalistické hospodárstvo a bol zaujímavý pre zahraničných investorov. Politická situácia sa pomaly stabilizovala, vďaka čomu prichádzali prvé investície. Zahraniční investori sa na Slovensko pozerali ako na krajinu, ktorá bola pre nich nezmapovaná a neznáma, a jednoducho potrebovali nejaký oporný bod.
Ten ste im poskytli vy...
Presne tak, slúžili sme im na to práve my, respektíve v tom čase ešte veľká päťka konzultantských firiem, ktoré si tu založili svoje pobočky. Čiže ten začiatok bol skôr o orientácii v legislatíve a v systéme, skrátka v tom, ako tu funguje podnikanie. Bola to tradičná séria služieb, ktorá zahŕňala overenie čísel pre zahraničný subjekt, aby videli, či vôbec dáva zmysel tu podnikať, a vedeli to potom ďalej prezentovať svojim investorom. A druhá časť pomoci spočívala v zorientovaní sa v daňovom systéme. Toto bolo gro našich aktivít v úplných začiatkoch. Podobné zameranie u nás pretrvávalo asi ďalších desať rokov.
Ako sa neskôr vyvíjali vaše aktivity?
Potom sa nám rozvinuli tradičné služby transakčného poradenstva. Tie vyplývali z vývoja na trhu, keď sa tu už zahraničné biznisy etablovali, dôverovali krajine a ekonomika sa naštartovala. Toto sa dialo veľmi intenzívne koncom roku 1998, teda po zmene vlády. V rokoch 2000 plus tak nastal skutočný boom transakcií. Jednak sa za ten čas vyvinuli aj slovenské spoločnosti, ktoré boli na predaj, a transakciami takisto pokračovali pôvodné privatizačné projekty. Prirodzene to vyústilo do vzniku transakčného poradenstva. No a poslednou časťou, ktorá sa rýchlo rozvíjala posledných povedzme desať rokov, je podnikové poradenstvo. A to nielen podnikové, ale komplexné poradenstvo, ktoré už v týchto časoch súvisí s mnohými pokročilými vecami.
S akými napríklad?
S nastavovaním stratégií, s transformáciami, s reorganizáciami, s reštrukturalizáciami, so zlepšením a zefektívnením procesov, s implementáciou komplexných finančných systémov, s digitalizáciou a automatizáciou, s kybernetickou bezpečnosťou, s etickým hackingom a podobne. Toto všetko sú služby, ktoré sa v posledných rokoch vyvíjajú, pretože reflektujú trendy na trhu. Práve toto dnes naši klienti potrebujú.
Predpokladal by som, že pred príchodom zahraničných firiem na Slovensko ste sa starali o domáce firmy...
Bolo to presne naopak – najskôr to boli pre nás zahraničné firmy. Nedovolím si tvrdiť, že v klientskej štruktúre tvorili 99 percent, ale viac-menej tých 90 percent to bolo určite. Samozrejme, zahraničné v tom duchu, že tu mali slovenské pobočky. Založili si slovenskú dcéru alebo kúpili nejakú spoločnosť. Tú však riadili manažéri zahraničnej centrály, ktorí sem prichádzali a tiež im bolo treba pomáhať s imigračnými a daňovými povinnosťami. A postupom času, zároveň s tým, ako sa trh vyvíjal a zrel, bola naša ekonomika schopná vyprodukovať silné slovenské firmy, čo sa prejavilo aj v zmenách našej klientely. Začali sme vidieť čoraz viac spoločností, ktoré mali slovenský kapitál a slovenských vlastníkov.
Tí dnes tvoria väčšinu vašej klientely?
To si asi nedovolím tvrdiť. Stále prevažujú spoločnosti so zahraničným kapitálom. Reflektuje to obraz ekonomiky Slovenska, kde dodnes prevažuje zahraničný kapitál. Keď sa pozriete na štruktúru najväčších podnikov, čo sú napríklad automobilky alebo veľké výrobné závody, nie sú to slovenské spoločnosti. Ale zase na druhej strane je tam pomerne veľa malých a stredných slovenských podnikateľov. Tí si už pravdepodobne uvedomujú, že ak chcú ísť do zahraničia, potrebujú sofistikovanejšiu pomoc, aby sa zorientovali v tamojšom prostredí. A na to, aby tam prežili a expandovali, potrebujú slovenského partnera, ktorý má silné pôsobisko v zahraničí. Tým EY, samozrejme, je. To je však iba jedna stránka mince.
A aká je tá druhá?
Fakt, že sa celkovo zmenil mindset aj u malých a stredných slovenských podnikateľov. Už sa nepozerajú na každé euro, ktoré minú na poradcov. Predtým to mnohí brali ako nutné zlo. Teraz v tom už však skutočne začali vidieť pridanú hodnotu, ktorú sú potom schopní aj náležite odmeniť.
Zrejme sa zmenili i segmenty...
Nemám presné makroštatistické údaje, ale v začiatkoch určite dominoval priemysel, ktorý sem prichádzal cez veľké investície. Všetko to tu vtedy rástlo veľmi rýchlo. Dodnes platí povedomie, že Slovensko bolo v úvodných rokoch iba akousi montážnou halou. Kdekoľvek sa v nejakom regióne nachádzali ľudia, ktorí zahraničnému investorovi dokázali poskytnúť dobrú a šikovnú pracovnú silu, a zároveň tam bolo v poriadku podnikateľské prostredie, tak on neváhal a postavil tam fabriku. Vtedy to naozaj bolo bežne orientované na priemysel. Až postupne sa intenzívne začali rozvíjať finančné služby a ďalšie segmenty.
Dnes je to iné aj vďaka technologickému boomu?
Áno. A ak sa teraz aj orientujeme na priemysel, tak skôr na ten sofistikovanejší. Dôraz sa kladie na komplexnejšie veci. Je tu oveľa viac R&D centier, stredísk zameraných na výskum a vývoj. Ten sem popri stálej výrobe smeruje čoraz častejšie. Prirodzene, nie sme žiadnym technologickým centrom strednej Európy. To, bohužiaľ, nie. Stále výrazne zaostávame za okolitými krajinami. Zmenu však pomaly cítim aj v štruktúre klientov. Spomínali ste technologický boom. My dnes vidíme veľmi veľa technologických služieb. Keď sa pozrieme na štruktúru vznikajúcich startupov, dovolím si tvrdiť, že majorita sú skutočne technologické firmy. Prinášajú na trh niečo nové – nejaký produkt, technológiu, know-how. Teraz posledné dva roky aj v dôsledku nástupu pandémie dominuje v startupoch zdravotníctvo alebo zjednodušovanie života – connections, networking, sociálne siete či hry.
Dá sa pomenovať váš typický klient, alebo je to naprieč všetkými kategóriami?
Je to naozaj naprieč všetkými spomínanými kategóriami. Ak by som však chcel definovať typického klienta, tak je to ten, kto chce a je schopný spolupracovať s takou veľkou konzultačnou firmou ako EY. Je to niekto, kto už má akúsi internú štruktúru, je teda nejakým spôsobom korporátne pripravený a nastavený. Pretože ak by to bola firma jedného človeka, ktorý má zvládať všetko a ešte aj pracuje s poradcami, tak väčšinou to nefunguje až tak dobre. Čiže určite by to mala byť spoločnosť, ktorá má správnu radu alebo prinajmenšom vedúcich pracovníkov svojich divízií. Majiteľ alebo generálny riaditeľ dokáže delegovať jednotlivé úlohy na svoj stredný manažment, ktorý potom komunikuje s našimi ľuďmi.
Máte i ďalšie aktivity. Minulý mesiac ste vyhlásili už 16. ročník súťaže EY Podnikateľ roka. Slovenský víťaz sa zúčastní na celosvetovom finále v Monaku, kde má možnosť robiť biznis aj so zahraničnými partnermi...
Prirodzene, práve toto je princíp našej súťaže. Avšak deje sa to iba vtedy, keď sa stretneme fyzicky. Uzatváranie biznisov virtuálne až tak dobre nefunguje. Žiaľ, vyhlasovanie celosvetového víťaza minulého aj predminulého ročníka sa konalo len online. Ja dúfam, že nielen budúci, ale už tento súčasný ročník, ktorý vyvrcholí v júni 2022 v Monaku, sa uskutoční prezenčne.
Zvýšilo sa povedomie a záujem o súťaž medzi slovenskými firmami?
Áno, zvýšilo, a to veľmi výrazne. Ja som bol pri tejto súťaži úplne od začiatku. Prvý ročník som absolvoval ešte ako mladý manažér. Všetko som videl a cítil, doslova som žil s tou firmou a súťažou. Musím povedať, že vtedy bol oveľa väčší problém presvedčiť podnikateľov, aby do súťaže vôbec išli. Treba si uvedomiť, že to bolo ešte v rokoch, keď ich to prostredie príliš neodmeňovalo a nechválilo. Nejakým spôsobom možno až závidelo, že tu máme úspešných ľudí, ktorí preto nemali potrebu zviditeľňovať sa. Skôr ich to odrádzalo.
Dnes je to inak?
Som si istý, že teraz je oveľa menší problém presvedčiť ich, aby do tej súťaže išli. Omnoho menej počujeme – nie, ja nejdem, lebo ešte niekto bude o mne vedieť. Myslím si, že prostredie aj celá spoločnosť sa za tých 15 rokov veľmi výrazne posunuli vpred. Zároveň sa nám otvorili hranice – nielen regiónu, ale celého sveta, kde Slovák nemá problém odsťahovať sa, fungovať a podnikať v zahraničí. A to už zase vytvára tlak na súčasných predstaviteľov vlády. Vzniká totiž otázka, že keď niekto vie podnikať v zahraničí, tak prečo nemôže podnikať na Slovensku. Takže znova to formuje slovenské prostredie. A my to chceme ukazovať – keď je niekto úspešný v zahraničí, tak ho radi prezentujeme i u nás v súťaži.
Kvalitní kandidáti sa už hlásia do súťaže sami?
Aj to. Plus sme si za tie roky vytvorili dôveru a vzťahy s viacerými inštitúciami a partnermi, ktorí nám pomáhajú s hľadaním aktuálnych účastníkov súťaže. Tipy dostávame od médií, od bánk aj od obchodných partnerov firiem. Čiže už to nie je tak, že by sme pomaly museli inzerovať, aby sa podnikatelia do súťaže prihlásili. Keď spúšťame ročník, oslovíme našu sieť klientov a partnerov. A účastníci sa neraz ozvú sami. Prípadne majiteľa prihlásia jeho zamestnanci. To je tiež veľmi pekné. Cítia to tak, že má šancu uspieť, a často ho presvedčia.
Stáva sa to bežne?
Áno. Napokon, po príklad nemusíme chodiť ďaleko do minulosti. EY Podnikateľa roka 2019 Juraja Habovštiaka presvedčili zamestnanci jeho firmy MTS Krivá, aby do tejto súťaže išiel, pretože si myslia, že má čo povedať a prezentovať. Skrátka sú hrdí na svoj príbeh a na to, čo robia. Podľa mňa to zarezonuje veľmi výrazne nielen vtedy, keď sa podnikateľ prihlási, ale aj keď o tom neskôr rozpráva. Miestami to je veľmi dojímavé.
Víťazi sa potom stretávajú v porote a neraz dotiahnu ľudí, ktorí kedysi pracovali v ich firme. Je to prípad vôbec prvého EY Podnikateľa roka Miroslava Trnku a neskoršieho víťaza Michala Weissa, ktorí spolu boli v Esete...
Veľmi pekné prepojenie máme aj z posledného ročníka. Víťaz Michal Meško, šéf kníhkupectva Martinus, je spojený s ďalšími účastníkmi súťaže – majiteľom spoločnosti Dedoles Jaroslavom Chrapkom a zakladateľom fitnes obchodu GymBeam Daliborom Cicmanom, ktorý pochádza z východu. Spolu boli nielen prihlásení v súťaži, ale navzájom sa podporujú a dávajú si rady do života biznisu. Veľkým patrónom a podporovateľom začínajúcich podnikateľov je aj zakladateľ Pixel Federation a tiež jeden z minulých víťazov súťaže Šimon Šicko. Čiže toto pekne funguje. A potom, ako ste sám spomenuli Mira Trnku a Miša Weissa, máme prípady, keď niektorí skúsenejší podnikatelia sú už v podstate v úlohe akýchsi mentorov, ktorí ostatným radia v ich úvodných krokoch.
Má to pre nich pozitívny efekt?
Nepochybne im to veľmi pomáha, lebo tieto firmy potom nerobia toľko chýb, ako robili ich predchodcovia. Sú oveľa rýchlejšie zaujímaví a úspešnejší. Tu sa znova ukazuje zrelosť ekonomiky. Ak máte dobrý podnet či nápad a podarí sa vám prekonať všetky byrokratické prekážky, ktoré vám štát kladie pod nohy, máte navyše takúto pomoc a podporu, tak dokážete v podnikaní relatívne rýchlo zaujať a preraziť.
Aj zverejňovaním týchto success story ste prispeli k tomu, že slovo podnikateľ, ktoré kedysi malo skôr negatívnu konotáciu, je dnes synonymom úspechu. Samotní podnikatelia sa už ním netaja...
Aspoň v to pevne verím. Keď sa rozprávame s kýmkoľvek z tých podnikateľov, tak sú o tom presvedčení. A to je pre mňa dôležitá spätná väzba. Ja nechcem tvrdiť, že toto urobila práve naša súťaž. Potrebujem to počuť od ľudí naokolo. Jednak od podnikateľov, ale aj od spoločností vo všeobecnosti.
Vy organizujete aj súťaž etických hackerov...
My sme si už od začiatku nastavili veľmi vysoký štandard, čo sa týka spoločností, ktoré chceme ukazovať v našich súťažiach. Jednak to od nás nepriamo vyžaduje porota, ktorá vyberá finalistov. A potom etický hacking je modernou službou, ktorá má presvedčiť spoločnosť, aby nebola samoľúba. A nielen spoločnosť ako firmu, ale celé prostredie okolo. Etickí hackeri vám hovoria – počúvajte ľudí, ktorí vám môžu pomôcť a poradiť. Urobíte dobre – určite lepšie, než keď ich počúvať nebudete a potom sa u vás v tomto konkrétnom prípade objaví hacker, ktorý má tú etiku alebo morálku niekde úplne inde. Práve o tom to je. Ide o reakciu na moderné hrozby, ktoré súčasné firmy zažívajú. A o hľadanie ciest, ktoré sú síce netradičné a u človeka možno vyvolávajú negatívnu reakciu, ale v skutočnosti je to práve naopak a môžu vám priniesť veľa dobra.
Kto je Marián Bíž
Vedúci partner spoločnosti EY v Slovenskej republike sa daňovému poradenstvu venuje už takmer 20 rokov. Počas nich asistoval nadnárodným a domácim klientom v širokej škále odvetví vrátane nehnuteľností, stavebníctva, rýchloobrátkového tovaru, ako aj výrobného a automobilového priemyslu. Absolvoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave so špecializáciou na dane a daňové poradenstvo. Od roku 2006 je certifikovaným daňovým poradcom.
O súťaži EY Podnikateľ roka
EY Podnikateľ roka je prvou a jedinou celosvetovou súťažou svojho druhu, ktorú založila spoločnosť EY v roku 1986 v USA. Oceňuje podnikateľov, ktorým sa podarilo vybudovať úspešný a dynamicky sa rozvíjajúci podnik. Na Slovensku sa súťaž koná od roku 2006, v súčasnosti prebieha nominačná fáza šestnásteho ročníka. HN sú už tradične mediálnym partnerom tejto súťaže.
Prihláste sa alebo nominujte podnikateľa, ktorý môže byť inšpiráciou aj pre iných.
Podrobnejšie informácie nájdete na www.eypodnikatelroka.sk.