Málokedy sa dopočujeme o tom, že by Slováci vo svete zažili takýto úspech. Určite je za ním veľa roboty, programátorom s kvalitami, o ktoré ma záujem aj Twitter, sa človek nestane zo dňa na deň. Ako ste sa vôbec k tomuto remeslu dostali?
Nikdy som nerozmýšľal, ako sa stať programátorom, že by som za tým išiel priamo po hlave. Keď som bol malý, tak sme so strýkom skladali počítače, potom som začal hrať počítačové hry a raz prišla jedna, v ktorej bola chyba. Tak veľmi som ju chcel hrať, že som hľadal spôsob, ako to opraviť. A aj som si ju opravil. Trvalo mi to asi tri dni, no aj tak som bol rýchlejší ako komunitná oprava. A to bol môj prvý dotyk s programovaním.
Nudili ma domáce úlohy z matematiky, lebo to bolo veľakrát to isté počítanie, len s inými číslicami, tak namiesto toho, aby mi to trvalo dve hodiny doma, som dve hodiny programoval a potom som len nahodil čísla a ono mi to „vypľulo“ všetky odpovede.
Zabralo mi to rovnaký čas, ale bolo to podstatne zábavnejšie. Kód mi začali spolužiaci kradnúť, tak som sa naučil, ako to naprogramovať, aby sa to ukradnúť nedalo. Potom som skúšal nabúrať sa na wifinu. A odvtedy sa to odvíjalo tak, že som si hocijaké maličkosti programoval sám. To som mohol mať nejakých 13-14 rokov.
Ako ste sa dostali až k tomu, že idete vyvíjať vlastnú platformu?
Po treťom ročníku sa mi podarilo dostať sa do Facebooku. Tam si ma obľúbili, a kým som skončil stáž, tak mi povedali, že keď doštudujem univerzitu, zamestnajú ma. Vôbec som nemal stresy, čo budem robiť po výške, lebo posledný ročník som začínal s tým, že viem, kam idem. Mal som pocit, že to je džob snov. Každý chcel pracovať vo Facebooku a aj tie projekty tam boli veľmi zaujímavé. Veľmi ma to tam bavilo.
A potom z ničoho nič mi zavolal môj kamarát z univerzity Nick D'Aloisio, mladý podnikateľský mág, ktorý v sedemnástich rokoch predal svoj start-up firme Yahoo. Keď som bol vo Facebooku, on ešte na Oxforde, ozval sa, že má nejaké nápady, ktoré by so mnou chcel prediskutovať. Stretli sme sa a on mi vraví: „Počuj, Tomáš, všetci sa stále rozprávajú o umelej inteligencii, ale je tak veľa našej takzvanej “tekutej inteligencie”. Je toľko znalostí, čo máme v hlavách, ku ktorým sa taký Google nedostane, čo ak by sme založili aplikáciu ako Tinder, kde spojíme ľudí, čo sa chcú baviť o rovnakej veci? Môžu sa stretnúť v analógovom svete a o tých veciach sa porozprávať.“ Lebo je veľa vecí, ktoré si človek nevygoogli, hlbšie vysvetlenie, či keď je niečo čo i len trošku subjektívne, niečo, čo vyžaduje veľmi špecifický kontext.
Je tam dobrý centrálny nápad, povedal som, no ja by som to robil všetko online a tak, aby sa ľudia stretli veľmi rýchlo, do pár sekúnd. A vtedy Nick navrhol: „Tomáš, počuj, čo keby sme spolu založili firmu?“ Tak som si zavolal svojich mentorov a podporovateľov, ktorými sú moji rodičia, architekt a podnikatelia. Ukázal som im môj krásny facebookový office, ukázal som im, ako nám tam varia raňajky každý deň, ukázal som im, aký mám výhľad na Londýn. A oni si ma posadili a povedali: „Tomáš, toto sa ti naozaj páči? Byť jedným z...
Zostáva vám 85% na dočítanie.