Výroba strojov a zariadení patrila v minulosti medzi nosné odvetvia slovenskej ekonomiky. Táto výroba však bola málo diferencovaná a bola poznačená vysokou orientáciou na špeciálnu výrobu a produkty ťažkého strojárstva. Transformácia ekonomiky priniesla stratu tradičných trhov, ako aj zmenu výrobnej štruktúry. Týmto zmenám sa strojárske podniky úzko zamerané na svoju výrobu len ťažko prispôsobovali a ani reštrukturalizácia výroby nepriniesla požadované výsledky. Z tohto dôvodu nastal útlm strojárskej výroby na Slovensku. V posledných rokoch však opäť môžeme pozorovať oživovanie strojárskej výroby, či už v zmysle rastu pridanej hodnoty alebo celkovej produkcie.
Zvyšuje sa pridaná hodnota, ale aj medzispotreba
V roku 2004 sa v odvetví výroby strojov a zariadení vytvorila pridaná hodnota vo výške 26,1 mld. Sk. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila o 9,7 %. Priemerný rast pridanej hodnoty v tomto odvetví od roku 1994 predstavoval 9,8 %, čo je rast na strednej úrovni v rámci spracovateľského priemyslu. Priemerný rast pridanej hodnoty za posledných päť rokov je však na úrovni 12 %, čiže nižšie rasty pridanej hodnoty (resp. aj väčšie poklesy) sme zaznamenali hlavne pred rokom 2000. Rast pridanej hodnoty za posledné dva roky je však nižší ako rast medzispotreby, ako aj hrubej produkcie, čo sa následne odrazilo v raste výrobnej náročnosti produkcie. Rast medzispotreby bol v roku 2003 na úrovni 17,1 % resp. 16,1 % v roku 2004. Medzispotreba strojárskej výroby sa od začiatku pozorovania v roku 2002 mierne zvyšovala zo 71,9 na 73,4 % v roku 2004.
Podiel tvorby pridanej hodnoty strojárskeho priemyslu na celkovej pridanej hodnote národného hospodárstva sa už tri roky v podstate nemení a zotrváva na 1,8 %. Na pridanej hodnote spracovateľského priemyslu sa podieľa 8,5 % a oproti minulému roku mierne poklesol. Treba však pripomenúť, že najnižší podiel na tvorbe pridanej hodnoty dosiahlo strojárstvo v rokoch 1999 a 2000 (6,5, resp. 6,6 %) a od tohto obdobia podiel vzrástol. V súčasnom období je podiel na približne rovnakej úrovni ako v roku 1994. Tento údaj svedčí o oživovaní strojárskej výroby na Slovensku, úspešnej reštrukturalizácii, ako aj o vstupe zahraničných investorov do tohto priemyslu.
Produktivita práce v odvetví výroby strojov a zariadení (meraná ako pridaná hodnota na zamestnanca) oproti predchádzajúcemu roku vzrástla o 6 %, čo bol nižší nárast ako za celý spracovateľský priemysel a v roku 2004 patril medzi najnižšie. Z tohto dôvodu sa zvýšilo aj zaostávanie produktivity práce, ktoré je v roku 2004 nižšie ako priemerná produktivita spracovateľského priemyslu o 24 % (v roku 2003 to bolo o 17,4 %).
Počet zamestnancov stúpol, rýchlo rástla aj produkcia
V roku 2004 pracovalo v odvetví výroby strojov a zariadení 40 783 zamestnancov (pre podniky s 20 a viac zamestnancami), čo predstavuje oproti predchádzajúcemu roku nárast o 3,6 %, po predchádzajúcich poklesoch počtu zamestnancov. Nárast počtu zamestnancov naznačuje, že vznik nových podnikov podnietil rast počtu zamestnancov a úplne pokryl reštrukturalizačné procesy, ktoré ovplyvňovali pokles zamestnanosti v tomto odvetví. Napriek miernemu rastu počtu zamestnancov, neočakávame dlhodobejší rast zamestnanosti, i keď prílev investorov na zelenej lúke by mohol túto situáciu zmeniť. Podiel zamestnancov strojárstva na celkovom počte zamestnancov v priemyselnej výrobe mierne presahoval 11 % a predstavuje tak odvetvie s tretím najvyšším počtom zamestnancov v priemyselnej výrobe.
Priemerná mesačná mzda v strojárstve dosiahla v roku 2004 úroveň 18 089 Sk. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila nominálne o 12,2 % a nadviazala tak na svoj rýchly rast z roku 2003, keď sa nominálne zvýšila o 10,6 %. Vzhľadom na pomalší rast inflácie ako nominálnych miezd, v roku 2004 vzrástli aj reálne mzdy. Reálne mzdy sa v tomto roku zvýšili o 4,4 %. Rast miezd v strojárskom priemysle bol v roku 2004 jedným z najvyšších v odvetví priemyselnej výroby. Priemerná mzda v tomto odvetví je o 3 % vyššia ako priemerná mzda v národnom hospodárstve (údaje pre podniky s 20 a viac zamestnancami).
Z hľadiska produkcie bola výroba strojov a zariadení najrýchlejšie rastúcim odvetvím priemyselnej výroby v roku 2004. Kým výroba celkového priemyslu vzrástla v roku 2004 o 4,1 % a produkcia priemyselnej výroby len o 4,7 %, produkcia odvetvia výroby strojov a zariadení vzrástla o pomerne silných 16,2 %. Priemerný rast produkcie výroby strojov a zariadení od roku 2000 sa pohybuje na úrovni 11,6 %, čo predstavuje štvrtý najrýchlejší rast produkcie priemyselnej výroby. Rýchlejšie rástla produkcia iba vo výrobe dopravných prostriedkov, v elektrotechnickom priemysle, ako aj vo výrobe z gumy a plastov. V posledných dvoch rokoch rástla výroba strojov a zariadení rýchlejším tempom ako priemyselná výroba, čo nám znázorňuje aj nasledujúci graf.
Tržby strojárskeho priemyslu sa vyvíjajú v súlade trendom tržieb v celom spracovateľskom priemysle. Tržby za vlastné výkony a tovar v strojárskom priemysle majú mierne odlišný vývoj ako produkcia v tomto odvetví. Kým produkcia od polovice roku 1999 stúpa, rast tržieb zaznamenal mierne zníženie dynamiky v roku 2001 a dokonca aj mierny pokles tržieb v roku 2002. V rokoch 2003 a 2004 však môžeme znova pozorovať pomerne dynamický rast tržieb v tomto odvetví, keď sa tržby zvýšili o 19,4 % v roku 2003, resp. o 12,6 % v roku 2004. Na začiatku roku 2005 však znova evidujeme medziročný pokles tržieb.
Saldo obchodu so strojárskymi výrobkami klesá
V roku 2004 predstavovalo saldo zahraničného obchodu strojárskej výroby hodnotu 11,2 mld. Sk a oproti predchádzajúcemu roku sa znížilo o 28 %. Saldo zahraničného obchodu strojárskej výroby tak už kontinuálne klesá od roku 2001, keď dosiahlo hodnotu 26 mld. Sk. Vývozy tohto odvetvia rástli pomerne rýchlo, keď sa medziročne zvýšili o 20 %, hodnota dovozov výrobkov tohto odvetvia pritom vzrástla o 10 %. Už tri roky v poradí sa zahraničný obchod s výrobkami tohto odvetvia vyvíja pozitívnym smerom, t. j. vývozy rastú rýchlejšie ako dovozy, resp. klesajú pomalšie.
Z hľadiska komoditnej štruktúry zahraničného obchodu možno skonštatovať, že kladné saldo s výrobkami strojárskej výroby vytvárajú hlavne výrobky ako ložiská, prevodové hriadele a iné súčasti prevodov (kladné saldo 11 mld. Sk), elektrické prístroje pre domácnosť (8 mld. Sk), ako aj čerpadlá a kompresory (2,3 mld. Sk). Naopak, záporné saldo vytvára hlavne obchod s ostatnými účelovými strojmi (7,1 mld. Sk), chladiacimi a vetracími zariadeniami (6,3 mld. Sk), ostatnými strojmi na všeobecné účely (4,3 mld. Sk). S viacerými ostatnými výrobkami strojárskeho priemyslu dosahujeme záporné saldo vyššie ako 1 mld. Sk (napr. kohúty a ventily, pece a horáky, ostatné stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, obrábacie stroje atď.).
Z hľadiska finančných ukazovateľov sa odvetví strojov a zariadení podarilo v roku 2004 zvýšiť ako výnosy, tak aj hospodársky výsledok. Výnosy sa zvýšili o 16,6 % a hospodársky výsledok dosiahol 3,7 mld. Sk, čo predstavuje zlepšenie o 113,4 %. Pomer počtu ziskových a stratových podnikov v roku 2004 bol na úrovni 2,7, čo predstavuje lepší výsledok ako za celú priemyselnú výrobu. Podiel výroby strojov a zariadení na tvorbe hrubého fixného kapitálu v priemyselnej výrobe bol v roku 2004 na úrovni 9,1 %.
Základné ukazovatele odvetvia | ||||
Ukazovateľ |
Jednotky |
2002 |
2003 |
2004 |
Pridaná hodnota |
mil. Sk |
17 359 |
19 970 |
21 935 |
Hrubá produkcia |
mil. Sk |
61 835 |
72 065 |
82 437 |
Výrobná náročnosť |
% |
71,93 |
72,29 |
73,39 |
Počet zamestnancov v odvetví |
osoby |
41 743 |
39 348 |
40 783 |
Priemerný rast produkcie v odvetví |
index |
107,5 |
110,4 |
116,2 |
Vývoz |
mil. Sk |
55 018 |
64 933 |
78 162 |
Dovoz |
mil. Sk |
78 012 |
80 561 |
89 362 |
Zdroj: ŠÚ SR |