O štyri miliardy eur viac oproti pôvodnej dohode z decembra minulého roka bude mať k dispozícii rozpočet Európskej únie na roky 2007 až 2013. Dohoda medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou zároveň zažehnala hroziace problémy s čerpaním peňazí z rozpočtových fondov, ktoré slúžia hlavne novým členským štátom. Ako uviedla agentúra Reuters, únia tak bude mať v novom rozpočtovom období k dispozícii 864,4 miliardy eur (32,42 bilióna korún), zatiaľ čo v decembri minulého roka sa počítalo "len" so sumou 862,4 miliardy eur. Toto číslo znamená nárast základného rozpočtu o dve miliardy eur, ďalšie dve miliardy získa EÚ z rezerv.
Rozpočtové provizórium by poškodilo nové štáty
Členské štáty únie žiadali pôvodne zvýšenie rozpočtu až o 12 miliárd eur, a to najmä na náročnú transeurópsku dopravnú sieť, výskum a vzdelávanie. To však neprešlo a podľa rakúskeho ministra financií Karla-Heinza Grassera, ktorého krajina v súčasnosti EÚ predsedá, by sa bez kompromisnej dohody rokovania vliekli donekonečna.
To by pre EÚ znamenalo rozpočtové provizórium, a tým každoročné naťahovanie sa o peniaze. Najviac by na to podľa komisie doplatilo desať nových štátov, pre ktorých by sa znížila podpora z jednotlivých fondov. Navyše, pôvodná suma bola nereálna aj pre chronické problémy viacerých starých členov EÚ s vlastnými rozpočtovými deficitmi, ktoré prekračujú Maastrichtskou zmluvou povolené tri percentá HDP. K rozpočtu na roky 2007 -- 2013 sa europarlament vráti ešte v rokoch 2008 a 2009, keď sa bude rozhodovať aj o tom, či sa bude rozpočet financovať z viacerých položiek ako clá, DPH a príspevky štátov, alebo sa zavedie jedna európska priama daň.
Financie aj na povodne
Spomínané štyri miliardy už únia rozdelila do rozpočtových kapitol. Podľa stránky EUPolitix najviac dostanú kapitoly zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vzdelávací program Erasmus, ktorý bol v predchádzajúcom období podfinancovaný. Ten je určený najmä na výmenné pobyty študentov. Celkovo 800 miliónov eur, ktoré na program pôjdu, by malo zvýšiť počet študentov v rámci programu o 400-tisíc. Rovnakú sumu dostane aj zahraničná politika, jej podstatná časť sa použije na rozšírenie spolupráce so susednými štátmi únie ako Ukrajina alebo štáty severnej Afriky. Ďalšie stámilióny získajú transeurópske dopravné siete, štrukturálne fondy a podpora menším podnikom.
Strednú Európu, ktorá v súčasnosti zažíva ťažké časy v dôsledku povodní, môže EÚ podporiť ešte z kapitoly mimorozpočtových prostriedkov, ktoré sú určené na neočakávané udalosti. Tie podľa hlavného vyjednávača Európskeho parlamentu Janusza Lewandowského ostali na pôvodných 200 miliónoch eur ročne. Z nich sa budú môcť financovať aj náklady na odstraňovanie škôd po terajších povodniach. Podľa Lewandowského tak EÚ dodatočne pridala nie štyri, ale až takmer osem miliárd eur.
Sektory s najväčšou podporou rozpočtu
-- najväčší podiel získa sektor poľnohospodárstva -- 40 percent
-- regionálny rozvoj a projekty na podporu hosp. rastu -- 33 percent
-- zvyšok na administratívu, bezpečnosť a zahraničnú pomoc
Rozdelenie dodatočných štyroch miliárd eur
-- program Erasmus, celoživotné vzdelávanie -- 800 miliónov eur
-- zahraničná politika -- 800 miliónov eur
-- transeurópske dopravné siete -- 500 miliónov eur
-- podpora konkurencieschopnosti firiem a inovácie -- 400 miliónov eur
-- štrukturálne fondy -- 300 miliónov eur