StoryEditor

Doteraz mi nikto nevysvetlil, kde vláda vidí rezervy

02.11.2006, 23:00
Predseda Predstavenstva SPP Jan Massmann v rozhovore pre HN:

Po voľbách sa vyostrili rozpory medzi vládou a SPP v súvislosti s cenami plynu. Podľa vyjadrení niektorých predstaviteľov štátu sú ceny plynu práve na Slovensku najvyššie v regióne strednej Európy. Súhlasíte s týmto tvrdením?
-- Celú diskusiu je dobré odpolitizovať a argumentovať iba na základe štatistík. Ak sa pozriete na údaje Eurostatu, ceny na Slovensku patria medzi najnižšie v Európe. Hoci sa vďaka pohybom kurzov ceny plynu v porovnaní so zahraničím menia každodenne, v skutočnosti stále zostávame v porovnaní s európskym priemerom medzi krajinami s nízkymi cenami.

Spôsob určovania cien vám však nevytýka iba vláda, ale aj odberatelia, napríklad teplárenské spoločnosti. Tie tvrdia, že ceny SPP nedostatočne zohľadňujú veľkosť klientov a ceny pre maloodber a veľkoodber sa líšia menej ako by to bolo vhodné.
-- Základnou filozofiou, podľa ktorej tvoríme základnú štruktúru, je fakt, že väčší odberateľ platí za odobratý kubík plynu v priemere menej ako ten, kto kupuje menšie množstvá. Otázkou je len, aké veľké by tieto rozdiely mali byť. Aj tu si môžeme pri porovnávaní pomôcť údajmi Eurostatu. A z nich vyplýva, že v našom prípade sú tieto rozdiely primerané.

Aký cenový vývoj čakávate v budúcom roku?
-- Je vždy ťažké odpovedať na túto otázku. Rozhodujúci je cenový pohyb na medzinárodnom trhu a Slovensko sa nemôže jeho vplyvu vyhnúť. Keďže však ten nevyzerá tak dramaticky ako v tomto roku, keď cena za barel ropy prekročila 75 dolárov, neočakávame rast cien. Pre priemyselných odberateľoch, ktorým sa menia ceny mesačne a ktorí pocítili aj zdražovanie výraznejšie, už začínajú ceny mierne klesať a v prípade regulovaných cien pre domácnosti sme na základe vývoja a predpovedí cien ropy a menového kurzu tiež podali návrh na zníženie od januára.

Pravdou však je, že nezverejňujete ceny, za ktoré plyn nakupujete z Ruska. Prečo?
-- Existuje niečo ako konkurencia. Platí úzus, že firmy, ktoré by si mali konkurovať, si vzájomne neprezrádzajú ceny svojich vstupov. Prirodzene, vidíme, že SPP má na slovenskom trhu veľkú silu. Preto sú naše ceny pod dohľadom nezávislých úradov, ktoré ich kontrolujú. A nejde iba o Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ale aj o Protimonopolný úrad, ktorý dozerá, či naše správanie na trhu je v súlade s pravidlami.

Vláda požaduje nové právomoci pre regulačný úrad, aby ten dokázal zasiahnuť do vašich nákupných cien...
-- Neviem si predstaviť, ako to chcú spraviť. Máme s Gazpromom uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Ako chce do nej verejná moc zasiahnuť? Dodávateľ nám ponúkne cenu a my máme dve možnosti: kúpiť alebo nekúpiť.

Od roku 2009 by ste mali mať s Gazpromom uzavretý nový kontrakt, keďže platnosť toho súčasného sa čoskoro končí. Ako vyzerajú rokovania o novej zmluve?
-- Nie sú jednoduché. Stačí sa pozrieť na svetový energetický trh. Trend je jasný: dopyt prevažuje nad ponukou. To samo pomáha dostať sa dodávateľom do dobrej rokovacej pozície. Na druhej strane verím, že aj my na Slovensku máme silnú pozíciu, ktorá nám dáva istú rokovaciu silu. Rusko však je dlhodobo spoľahlivým partnerom Slovenska pri dodávkach energií a verím, že ním aj zostane. Rokovania však stále prebiehajú.

Bude podľa vás nový kontrakt aspoň taký výhodný, ako ten súčasný, alebo sa pozícia Slovenska zhorší?
-- Je to dobrá otázka, ale odpoveď na ňu budem môcť dať až vtedy, keď budú rokovania ukončené. Situácia sa totiž s každým dňom rokovaní mení.

O ceny ide aj vláde. Tá by rada videla ich plošný pokles. Vy, ako aj ostatné energetické firmy, navrhujete skôr vytváranie rôznych sociálnych fondov, ktoré by zmierňovali dosah zdražovania na najchudobnejšie skupiny obyvateľstva. Je však reálne, že vláda presadí svoju víziu, a kam by to mohlo v praxi viesť?
-- Po prvé: na zlacňovaní nie je nič zlé. A to v tom prípade, ak odráža trhovú hodnotu plynu, a nie nejakú, ktorá je stanovená umelo. Je to dôležité z dvoch dôvodov. Prvým sú investície. Je všeobecne známy prípad z Kalifornie, kde zníženie objemu investícií viedlo k výpadkom elektriny. Jej ceny boli tak výrazne regulované, že investície do jej dodávky sa prakticky zastavili. Peniaze tiekli inam a nakoniec rastúca kalifornská ekonomika zažila výpadky elektriny, ktoré poškodili jej priemysel.
Ďalej je to nesprávny signál pre zákazníkov. V 90. rokoch boli ceny plynu na Slovensku pod úrovňou, za akú ho SPP nakupoval z Ruska. Ľudia neboli motivovaní investovať do energetickej efektívnosti a teraz, keď sa ceny zvýšili, to negatívne pociťujú. Preto je potrebné mať ceny nastavené na reálnej úrovni a radšej podporovať priamymi dotáciami sociálne slabé rodiny, ktoré túto pomoc potrebujú, a tiež zaistiť zvyšovanie energetickej účinnosti.

Vláda argumentuje tým, že regulačné vzorce, ktoré pripravil ÚRSO, sú príliš mäkké k dodávateľom energií. Zisk, ktorý vám umožňujú dosiahnuť, je privysoký...
-- Nie je to také jednoduché. O otázke, aký by mal byť primeraný zisk, sa často diskutuje. Verím, že oprávnený zisk z predaja 17,4 haliera za kubík, čo je asi 260 miliónov korún za segment domácností, je oprávnený. Všetko ostatné sú náklady predajcu. Ak by sme účtovali príliš veľa, museli by sme to na budúci rok vrátiť.
Neviem, v čom by súčasné vzorce mali byť zlé. Doteraz mi nikto nevysvetlil, kde vláda vidí rezervy v cene.

Podľa vlády sú prepravné poplatky v Česku nižšie ako na Slovensku, aj napriek tomu, že je ďalej od ruských zdrojov. Viete to vysvetliť?
-- Neviem, či je to pravda, možno sa miešajú prepravné poplatky s distribučnými. Plynofikácia na Slovensku je jednou z najrozsiahlejších v Európe, a verím, že aj na svete. Je to sčasti aj z rozhodnutia vlád z 90. rokov, a náklady na údržbu plynovodnej siete tomu zodpovedajú.

Čo si myslíte o návrate k regulácii podnikateľských taríf, ktorý navrhuje ministerská novela regulačného zákona?
-- Poplatky za prepravu a distribúciu aj Európska únia považuje za monopolnú aktivitu, a preto sú už dnes regulované. Obchodná časť ceny je neregulovaná, a to je aj príležitosť na vstup konkurencie. Keď niekto dokáže kúpiť lacnejšie ako my alebo byť efektívnejší, má šancu. Na druhej strane, umožňuje nám to dokázať, že nepredávame príliš draho, lebo by nás konkurencia predbehla.
Ale keď budete regulovať biznis, nepríde žiadna ďalšia konkurencia. Vláda sa teda musí rozhodnúť. Podľa nášho názoru je kompletná regulácia trhu s plynom proti princípom Európskej únie, a už by sme viac nepotrebovali ani unbundling, ktorý má práve zabezpečiť nediskriminačný prístup pre všetkých účastníkov trhu.

SPP je pravdepodobne "najmonopolnejší" z monopolov v energetickom sektore na Slovensku. Je vôbec reálne, aby vám tu v najbližších rokoch vyrástla nejaká konkurencia?
-- S tým by som celkom nesúhlasil. Môžete zmeniť svojho dodávateľa vody alebo tepla? Je mnoho oblastí, ktoré sú podľa mňa možno ešte viac monopolné ako biznis so zemným plynom.
Prepravné a distribučné poplatky sú stanovené pre všetkých rovnako, musíme ich platiť aj my. Konkurencia zatiaľ nejestvuje možno preto, lebo máme relatívne výhodné nákupné ceny, sme efektívni a sme féroví. Aj keď je to ťažké uveriť, chápem, že pokiaľ nie je iná možnosť, nemožno porovnávať.
Nemám nič proti konkurencii, možno by nám len pomohla dokázať, že skutočne nemáme také vysoké ceny.
Zemný plyn nie je všade, nedá sa vyrobiť, a dopyt je vyšší ako ponuka. Slovenský trh nie je pre obchodníkov až taký atraktívny ako západoeurópske trhy, kde sú ceny vyššie. Atraktivita trhu pre konkurenciu je opačná, ako to, čo je atraktívne pre zákazníkov.

Nemáte v zmluve s Gazpromom zaručené, že SPP bude jediným odberateľom plynu na území Slovenska?
-- Nechcem vyťahovať všetky podrobnosti zmluvy, ale môžem povedať, že nie. Bolo by to pravdepodobne aj neplatné.

Okolité krajiny, Česko, Rakúsko, Poľsko, majú plyn z viacerých zdrojov, okrem Ruska napríklad aj z Nórska. Nepomohla by diverzifikácia zdrojov aj Slovensku vo dohodnutí lepších cien s Gazpromom?
-- Pre nás je to celkom jednoduché. Budeme brať ten najlacnejší a najspoľahlivejší plyn, ktorý môžeme dostať. A musíme akceptovať, že Rusi majú najlepšiu pozíciu ponúknuť nám ho.
Otázka znie -- sú slovenskí zákazníci ochotní kvôli zabezpečeniu viacerých zdrojov plynu ochotní zaplatiť viac?
Ak by sme mali iného spoľahlivého lacnejšieho partnera, bol by to argument pri rokovaniach s Rusmi. Ak by Gazprom nebol najlacnejší spoľahlivý dodávateľ, môžeme ho zmeniť, nie sme s ním zviazaní. Ale zatiaľ je to tak a veríme, že to tak zostane aj naďalej.

Rusko-ukrajinský plynový konflikt z minulej zimy sa môže túto sezónu zopakovať, pretože určité nedorozumenia pretrvávajú.
-- V porovnaní s minulou zimou je atmosféra oveľa pokojnejšia, takže si nemyslím, že situácia by sa mala zopakovať. V každom prípade, naše zásobníky budú na sto percent naplnené, takže sme dobre pripravení na podobné situácie..

V prípade úplnej odstávky plynu z Ruska, máme dnes aj inú možnosť, odkiaľ plyn doviezť?
-- Netreba zabudnúť, že Rusko je najväčším dodávateľom plynu pre Európu. Takže ak by dodávky klesli na nulu, problémy by mal celý kontinent. Jediným riešením je zvyšovanie kapacity zásobníkov. Ale treba si položiť otázku, nakoľko je takýto scenár pravdepodobný a kto by zaplatil dodatočné náklady za plyn uskladnený v zásobníkoch.
Rusi boli dodnes veľmi spoľahliví partneri, a sami vedia, že v prípade takejto odstávky by ich už navždy Európa brala s odstupom. Preto je takýto scenár veľmi nepravdepodobný.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
23. december 2024 01:27