Ľuboš Valach, predseda predstavenstva ODIENSEVIS Investment&Restructuring Services, a. s
-- Svetová ekonomika rastie, pokračuje globalizácia. Veľký problém obchodu robia výmenné kurzy. Dospel už čas, aby sa na pôde OECD alebo iných inštitúcií začalo uvažovať nad spoločnou menou, napríklad o mixe euro, dolár, jüan?
Angel Gurría, generálny tajomník OECD
-- Nie. Máme dostatok problémov a nechceme vytvárať nové. Máte pravdu, keď existuje určitý systém a pravidlá, ak jeden z veľkých hráčov nehrá podľa nich, systém nefunguje. V Japonsku a Číne sú veľmi slabé meny, na druhej strane sa zvýšila produktivita v Spojených štátoch a euro je veľmi silné. Myslím si, že najmä Európania by mali trvať na tom, aby si Čína polepšila oproti doláru, ako aj jüanu. Je zaujímavé, že pri veľkom raste Číny jej mena klesá. Nastáva veľká kumulácia dolárov a je otázne, ako dlho sa to dá udržať. Veľký hráč má iné pravidlá.
Anna Kuderjová, ministerstvo financií
-- Ako by mal byť dosiahnutý cieľ, aby všetci obyvatelia rozvojových krajín mali zabezpečený prístup k vode?
Angel Gurría
-- Voda je jednou z najvážnejších otázok, ktoré musíme riešiť, a spôsobí nám ešte veľké bolesti hlavy. Manažment a ochrana vody budú jednou z veľkých výziev. Je ako keby vodidlom, súvisí so vzdelávaním, zdravotníctvom, ale aj úmrtnosťou napríklad detí. Je to priorita a veľmi dôležitá otázka. Krajiny OECD musia brať na zreteľ aj rozvojové štáty, potrebujeme partnerov, stabilitu v sociálnej aj ekonomickej oblasti, a to je dôvod, prečo v tomto smere existuje tak veľa dvoj- či viacstranných dohôd. Aj malý progres je dôležitý.
Francois Lecavalier, European Bank
-- Aké sú odporúčania OECD pre zdravotníctvo a väčšie zapojenie súkromného kapitálu v tomto sektore?
Angel Gurría
-- Zdravotníctvo je dôležité v ekonomikách všetkých štátov organizácie a bude sa stávať čoraz väčším problémom. A to nie je len napríklad v starnutí obyvateľstva, v demografickým vývoji, problém môže byť aj s migráciou obyvateľstva, ľudia s dobrým zamestnaním často nemajú kvalitné sociálne poistenie, lebo si šetria sami a nedávajú tieto prostriedky do systému. To je jedna z najdôležitejších oblastí, ktorá nebola na pretrase ako napríklad vzdelávanie. Niektorí naši členovia ňou neboli príliš nadšení z diskusie. Zdá sa, že už ľudia pochopili jej význam, treba vytvoriť ďalšie zdroje. Privatizácia nemusí vždy znamenať len pokrok, je to len jeden z nástrojov a vždy musí byť dobrá vízia. Je to aj otázka nákladov.
Ladislav Unčovský, výkonný riaditeľ Slovenská banková asociácia
-- Je možné, že aj finálny konverzný kurz koruny bude stanovený mimo úrovne, ktorá bude na trhu?
Ivan Šramko, guvernér Národná banka Slovenska
-- Nerád by som predbiehal. Ale z historických skúseností vieme, že konverzný kurz sa rovná centrálnej parite a že centrálna parita sa menila len raz. Ale neviem, ako to bude v roku 2008.
Radko Kuruc, redaktor Hospodárske noviny
V ako štádiu prípravy je informačná kampaň na zavedenie eura?
Igor Barát, splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura
Bude sa realizovať v spolupráci s profesionálnou agentúrou, ktorá vzíde z pripravovanej verejnej súťaže. Máme spracovanú komunikačnú stratégiu, definované sú cieľové skupiny, základné posolstvá a nástroje, ktoré budeme využívať. V tomto roku sa budeme prednostne sústreďovať na podnikateľský sektor, v roku 2008 bude zameraná na širokú verejnosť, najintenzívnejšie v štvrtom štvrťroku. Mnohé komunikačné projekty však už boli realizované.
Ján Toth, hlavný ekonóm ING Bank
Snažila sa Národná banka komunikovať smerom k subjektom hospodárskej politiky fakt, že benefity z prijatia eura budú väčšie ako náklady?
Ivan Šramko
-- Využívame všetky možnosti a snažíme sa vytvoriť takú atmosféru, aby nevznikal dojem, že po prijatí eura máme vyhrané, pretože nič vyhraté nie je. Aby prišli benefity, treba vytvárať podmienky z hľadiska hospodárskej politiky, hovoríme to všade, kde vystupujeme. Len komplexnými opatreniami bude ten efekt taký, aký potenciálne môže byť.
Ján Toth
-- Rovnovážny kurz budete skôr uvažovať k začiatku roku 2009, alebo skôr zo strednodobého pohľadu?
Ivan Šramko
-- My budúcnosť komunikovať nesmieme. Európska komisia a Európska centrálna banka akceptovala istý vývoj a pokrok slovenskej ekonomiky, čoho dôkazom bola aj zmena centrálnej parity. Ale komentovať rok 2008 nechcem.
Alexander Bayr, člen Predstavenstva Istrobanka
-- Ako chce vláda zapájať banky do prístupového procesu aj v komunikácii s ich klientmi?
Igor Barát
-- Banky sú jedným z kľúčových subjektov pre informačnú kampaň. Pre banky je dôležité, aby s klientmi komunikovali včas, a nielen v otázkach, ako je konverzia kurzov či výmena hotovosti, ale aby nezneužívali prechod na euro na zdražovanie. Privítali by sme, keby sa k etickému kódexu pripojila celá banková asociácia alebo jej jednotliví členovia. Dôležité je aj predzásobenie sa eurovou hotovosťou tak, aby všetko išlo hladko a aby nenastali problémy.
Tomáš Kurtanský, šéfredaktor Hospodárske noviny
-- Existuje jednoduché zdôvodnenie, prečo prechod na euro spôsobuje nárast cien najmä v oblasti služieb?
Boštjan Vasle, expert Inštitútu pre makroekonomické analýzy a rozvoj Slovinskej republiky
-- Keď porovnáme ceny v Slovinsku a v iných krajinách, je vidieť, že sme oveľa bližšie čo sa týka cien výrobkov, ale existuje výraznejší rozdiel v službách. Ich ceny rastú rýchlejšie a nemyslím si, že niekto s tým môže niečo urobiť. Nemožno sa tohto efektu úplne zbaviť, zmenšiť sa dá dvojitým oceňovaním. Ľudia musia mať v hlave aj ceny v korunách, aj v eurách.
Ivan Šramko
-- V neobchodovateľných tovaroch je vždy menšia transparentnosť, ťažko sa kontrolujú. Dvojité oceňovanie je tu oveľa komplikovanejšie ako v bežných tovaroch. V službách je vysoká dynamika rastu cien, výrazne rýchlejšia ako napríklad v Nemecku. Ten trend bude pokračovať, a v roku 2009, ak budeme krajinou eurozóny, všetci to priradia k euru. Ale to by sa dialo bez ohľadu na to, či by sme euro mali alebo nemali.