Ústupok Mečiarovi môžu pocítiť farmári

Poľnohospodári môžu prísť o maximálnu výšku doplatkov k priamym platbám, ktoré si prvýkrát v histórii vybojovali z rozpočtu. Ak ĽS-HZDS v parlamente vyhrá súboj o dve percentá z daní firiem, môže sa im stať, že nedostanú 70 % priemeru starých členských štátov EÚ, ale výrazne menej.
Požiadavka Vladimíra Mečiara, aby firmy mohli aj naďalej darovať mimovládkam dve percentá, a nielen navrhovaného pol percenta zo svojich daní, totiž bude "stáť" štátny rozpočet v budúcom roku vyše 600 miliónov korún, v roku 2009 to bude už vyše miliardy.
"Ak tento príjem vypadne, budú musieť klesnúť výdavky v rozpočte," tvrdí hovorca rezortu financií Miroslav Šmál. Podľa neho by na to mohli doplatiť práve poľnohospodári. Na doplatky rezort financií počíta s 2,2 miliardy korún. Pri výpadku 600 miliónov by pravdepodobne dostali priame platby najviac vo výške 60 percent. Šmál však nevylúčil, že by o prostriedky z rozpočtu mohlo prísť aj iné ministerstvo.
Mikuš: Príliš málo pre rozpočet
Podľa Tibora Mikuša z ĽS-HZDS, ktoré má vo svojej pôsobnosti aj rezort pôdohospodárstva, je na prvom mieste diskusia o dvoch percentách a o tom, čo prinášajú spoločnosti a "potom sa treba baviť o kompenzáciách". Okrem toho si myslí, že vyše pol miliardy korún je pre rozpočet zanedbateľné číslo. "Nemyslím si, že by to zásadným spôsobom prispelo k napĺňaniu príjmovej časti rozpočtu."
Argumenty hnutia sú neoblomné: Mimovlády sú v drvivej väčšine organizácie, ktoré robia verejnoprospešnú činnosť. Darovanie daní navyše pomáha angažovaniu sa občanov vo verejných veciach.
Predseda finančného výboru Jozef Burian zo Smeru pripustil, že koalícia by mala ešte o Mečiarovom "proteste" rokovať. Istejšie sa však javí možnosť, že by mimovládkam mohli svoje dane posielať aj tí, ktorí zarábajú menej. Rezort financií totiž navrhol, aby najnižší príspevok bol nad 250 korún, čo zodpovedá približne 14-tisícovému mesačnému príjmu. "Je možné rokovať o tom, aby táto hranica bola zmysluplná," hovorí Burian.
Výhody živnostníkov zatiaľ otázne
Či príde hnutie v decembri do parlamentu aj s ďalšími požiadavkami, je zatiaľ otázne. Už dávnejšie sa Mikuš vyjadroval proti znižovaniu paušálnych výdavkov pre remeselníkov zo 60 na 40 percent. "Ak by sme remeselníkom, ktorí majú nízke obraty, zrušili 60-percentné paušálne výdavky, tak to pre nich znamená zvýšenie administratívy."
V tejto chvíli sú podľa neho na ťahu živnostenské organizácie. "Treba počkať, ako sa k tomu postavia združenia živnostníkov. Aké argumenty prinesú," konštatuje Mikuš. Vie si totiž predstaviť, že by zníženie výdavkov ľudovci podporili, pretože je to systémové opatrenie, ktoré zavádza poriadok. "Či však väčšia disciplína bude znamenať ohrozenie, to ešte uvidíme." Presvedčiť ich o tom musia samotní živnostníci. Tí nezaháľajú, už rokovali so sociálnymi demokratmi. Predseda výboru pre hospodársku politiku Maroš Kondrót zo Smeru im sľúbil, že ich požiadavku predloží, "uvidí však, či bude politická vôľa".