Josef Altenburger: Hranice ešte stále nezmizli

Ako sa zmenili ciele rakúsko-slovenskej komory po vstupe Slovenska do Európskej únie?
- Zmenili sa témy. Sme tu, aby sme firmám, ktoré chcú vstúpiť na Slovensko, pomohli od začiatku, od ich prvých krokov, nech už je to v ktorejkoľvek oblasti, počnúc daňami či poradenstvom. A tým, že sa zmenili zákony na Slovensku vstupom do EÚ, t. j., že sú identické s našimi, orientujeme sa už na iné oblasti.
Ktoré sú to?
- Otázky európskeho rozmeru, vzťahov, sprostredkovania vzťahov rakúskych firiem k slovenským spoločnostiam. Napríklad, teraz už nejde o to hovoriť len o podmienkach na Slovensku, ale aj o tom, aké vytvára Brusel podmienky pre nás všetkých.
Rakúsko-slovenská obchodná komora pripravila pred vstupom SR do EÚ sériu prednášok pod názvom Day After - Deň po... Ako sa po roku naplnili tvrdenia z prednášok s realitou?
- Pred dvoma rokmi sme mali problémy poradiť firmám, ako to bude vyzerať s certifikáciou pri dovoze na Slovensko, teda aj rakúskeho exportu na Slovensko. Dnes už nehovoríme o certifikácii, ale o výnimkách, ktoré sú s ňou spojené. Sú jasné podmienky a platí jedine EÚ certifikát tak pre rakúske ako aj slovenské firmy.
To množstvo problémov, ktoré firmy mali pri vstupe na slovenský trh, sa veľmi zredukovalo. Viac sa už sústreďujeme na to, ako sa firma môže uplatniť na trhu, akú výhodu bude mať ak bude investovať na Slovensku, a to v súvislosti s daňami, s pracovnými silami vrátane podpory financií z EÚ. Pretože ak sa rozhodne rakúsky podnikateľ investovať na východnom Slovensku, tak získa lepšiu podporu z fondu EÚ. Viac a cielenejšie oslovujeme rakúske a slovenské firmy, aby sme im pomáhali nielen na Slovensko prísť, ale sa aj na slovenskom trhu orientovať a tak ich dostať na európsky trh.
Je Slovensko atraktívne pre podnikateľov z Rakúska?
- Určite. Je to predovšetkým jeho geografickou polohou. Máme podobnú mentalitu a mnohí hovoríme tou istou rečou predovšetkým v bratislavskom regióne. Pre každého rakúskeho podnikateľa je vítané, ak nájde pracovné sily, ktoré hovoria po nemecky. A to je najčastejší prípad u malých a stredných podnikateľov, pretože veľké firmy používajú anglický jazyk. Ale rakúsky podnikateľ, ktorý zamestnáva doma v rodinnom podniku 20 zamestnancov, vie len po nemecky. Taký hľadá na slovenskom trhu partnera, ktorý tiež vie po nemecky.
Rakúskych podnikateľov lákajú na Slovensko aj vaše dane a odvody. Nejde len o 19 percent z dane z príjmu, ale že na rozdiel od Rakúska je na Slovensku oveľa menej sociálnych odvodov v podniku. To zvýhodňuje výdavky na mzdy.
Prečo potom niektoré zahraničné spoločnosti odvádzajú svoje zisky do domovskej krajiny a nereinvestujú ich na Slovensku? Vytvára sa tak dojem lacnej slovenskej pracovnej sily...
- Takto paušálne to nemožno tvrdiť. Zoberte si množstvo firiem, ktoré reinvestujú svoj zisk. Zahraničný podnikateľ na Slovensku spravidla neinvestuje z vlastných zdrojov, ale si berie úver. A ten si zväčša berie pre kurzové riziko v Rakúsku. Úver musí, samozrejme, splatiť. A, samozrejme, akcionári firiem, ktorí na Slovensku investujú vo veľkom štýle, chcú dividendy. Napríklad ružomberské papierne sú firmou s rakúskym investorom a dividendy musia vyplatiť tam, odkiaľ akcionári pochádzajú. Ale paušálne odvádzanie ziskov zo Slovenska neexistuje. O to viac, že je množstvo firiem, ktoré začínajú v malom a napriek tomu svoj zisk reinvestujú, aby sa ich spoločná firma na Slovensku rozrástla. A to je najčastejšie.
Kde má Slovensko svoju "achillovu pätu" v podnikaní?
- Zväčša je to netransparentnosť vlastníkov firmy a celkovej vnútornej štruktúry firiem. Ak chce, napríklad, rakúsky podnikateľ získať podiel v nejakej firme, tak práve tá netransparentnosť firmy mu robí obavy. Taktiež veľmi dlho trvajú súdne konania, respektíve je veľmi slabá vymáhateľnosť práva. V jednotlivých krajoch Slovenska je to už veľmi rozdielne, ale jeden rok v EÚ ešte nestačil. Často sa stáva, že veľa firiem vzniká a zároveň v krátkom čase aj zaniká. Spôsobuje to problémy. A ak zahraničné firmy, ktoré prídu na Slovensko narazia práve na takéhoto nestabilného partnera, majú to potom veľmi ťažké. Pevne však verím, že sa to zlepší a že je to iba otázka času.
Dlho sa kritizovala korupcia na Slovensku. Dnes môžem povedať, že sa to už v mnohom zmenilo k lepšiemu a dokonca v oveľa väčšej miere v porovnaní s ostatnými prístupovými krajinami EÚ. A to nehovorím o Rumunsku a Bulharsku, kde je korupcia naozaj ešte veľkým problémom.
Rakúsko-slovenská komora chce v blízkej budúcnosti spolupracovať s komorami v krajinách EÚ. S ktorými krajinami a o aký druh spolupráce pôjde?
- V prvom rade ide o naše podujatia, do ktorých by sme chceli zapojiť partnerov z Nemecka a zo Švajčiarska. Chceli by sme založiť spoločnú platformu pre rôzne podujatia. Dohodli sme sa, že v budúcnosti budeme aktívnejšie vystupovať na verejnosti, najmä pokiaľ ide o európske otázky. Aj keď Švajčiarsko nie je členom EÚ, to neznamená, že nejakým spôsobom k únii nepatrí. A potom je tu prirodzená jazyková spojitosť.
Máme záujem aj o spoluprácu s ostatnými komorami. Na Slovensku existuje tzv. strešná organizácia komôr - Chamber of chambers (Komora komôr), kde sa organizujú spoločné podujatia. Doteraz išlo o športové alebo charitatívne akcie, ale my máme záujem hovoriť aj o vecných problémoch. Komora má za cieľ informovať vysoko postavených politikov o tom, čo sa na Slovensku odohráva v tej-ktorej sfére. Vidíme totiž, že sem príde rezortný minister a nevie, čo sa tu deje. Naša komora chce, aby sa začal dialóg medzi politikmi hlavne v oblasti hospodárstva. Hospodárstvo je fungujúci organizmus, ktorý prináša so sebou množstvo problémov a kde vždy budú potrebné reformy a zlepšenia.
V poslednom období v rakúsko-slovenských vzťahov rezonuje problém okolo dobudovania infraštruktúry, resp. diaľnice Schwechat - Bratislava. Zdá sa, akoby si tu Rakúsko neplnilo svoje "domáce úlohy". Riešenie je v politickej alebo ekonomickej rovine?
- V každom prípade to nie je finančný problém. Ten kúsok diaľnice, ktorý treba dobudovať, stojí 170 miliónov eur. To nemôže byť problém.
Kde je teda problém?
- Myslím si, že v hlavách ľudí, v ktorých stále existujú ešte "staré hranice". A to nielen medzi politikmi.
V rakúskych alebo slovenských?
- Bezpochyby viac v rakúskych.