Čína začína meniť svet na svoj obraz

Čínska firma Lenovo kúpila časť spoločnosti IBM. Každý štvrtý zahraničný študent vo svete je z Číny. Po čínsky sa mimo jej územia učí už vyše 30 miliónov ľudí. Pekinská vláda plánuje pristátie svojich kozmonautov na Mesiaci. Čínsky klavírny virtuóz Lang Lang bude hrať v Nemecku počas tohtoročných majstrovstiev sveta vo futbale...
Či chceme alebo nie -- svet sa počínšťuje. Nič to však nemá spoločné s exportom lacnej obuvi alebo svetrov. Podobný tovar je totiž len jednou malou časťou "čínskeho príbehu". "Už dlhší čas ide najmä o politický vplyv tejto krajiny a o prenášanie prvkov jej kultúry do sveta," načrtáva čínsku pozíciu jeden zo západných diplomatov v Pekingu.
"Dizajn i kvalita našich výrobkov je už na svetovej úrovni," tvrdí riaditeľ spoločnosti Lenovo Jang Jang-qing. Jeho spoločnosť rozvinula reklamnú kampaň v Nemecku pod heslami ako "My sme noví" alebo "My znamenáme budúcnosť". Treba niečo dodávať?
Iba ak toľko, že dopravné lietadlá, vysokorýchlostné vlaky či autá sú zatiaľ čínskou hudbou budúcnosti. Nie však nadlho. Airbus už oznámil, že časť produkcie prenesie do "ríše stredu", podobne ako Siemens, ktorý tam chce vyrábať vlaky. Prvé čínske autá smerujú do Európy. Čína je síce ešte stále "len" dielňou sveta, ale na čoraz vyššej úrovni. Americký ekonóm Richard Freemann považuje za pozoruhodné na Číne to, že tento najľudnatejší štát sveta je schopný medzinárodnej konkurencie rovnako v najlacnejšej tarifnej práci, ako aj v oblasti najmodernejších technológií. Možno teda predpokladať, že Čína bude čoraz viac rozhodovať o pracovných miestach, mzdách a cenách -- a to aj v Európe.
Podľa predstaviteľa banky UBS v Hongkongu Jonathana Andersona Čínu už nič nezastaví. "Ročný osempercentný priemerný prírastok HDP bude v najbližších dvadsiatich rokoch pokračovať," znie jeho názor. Zároveň však tvrdí, že nie je to nič nové, svet už v 70. rokoch minulého storočia zažil niečo podobné v prípade Japonska. Pre neho je Čína len ďalším ázijským tigrom.
Čínsky tiger má však trochu iné rozmery. Počet obyvateľstva už prekročil hranicu 1,3 miliardy osôb, čo znamená, že každý piaty človek na svete je Číňan. "Už len fakt, že v najbližších rokoch Európu zaplavia milióny turistov z tejto krajiny, náš svet počínšti," hovorí Jörg Wuttke, jeden z predstaviteľov EÚ v Pekingu. Otázkou je, ako sa starý kontinent pripraví na tieto zmeny.
Na nový scenár sa však musia pripraviť všetci. O výmenných kurzoch či o cenách ropy sa už nebude rozhodovať len v New Yorku, Moskve či Tokiu. Definitívne sú preč časy, keď Čína bola len mĺkvym pozorovateľom. "Jej aktívna zahraničná politika predstavuje jednu z najdramatickejších zmien v medzinárodných vzťahoch v poslednom období," konštatujú americkí politológovia Even Medeiros a Taylor Fravel. Číňania sa čoraz častejšie zapájajú do riešenia pálčivých otázok celého sveta. Ako aktuálny príklad môže poslúžiť i iránsky program atómového výskumu. I v Bezpečnostnej rade OSN už ázijská veľmoc neraz ukázala zuby -- napríklad ak šlo o osudy Sudánu, inak aj producenta ropy, alebo o vymedzenie mantinelov pre pôsobenie dávneho čínska rivala, Japonska.
V globálnej politike sú to len prvé krôčiky, v oblasti hospodárskeho rozvoja je už Čína bezpochyby ďalej. Jej stratégia je jasná. Nakupovať značky a odbytové siete v cudzine, preberať technológie i inovácie a všetko vyrábať doma, navyše lacnejšie. Tento postup núti na zmenu uvažovania aj podnikateľov vo vyspelých krajinách. Musia si totiž uvedomiť, že nie sú ďaleko ani časy, keď Čína začne vyvážať aj manažérov. (hn/gaf)